Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Trangoška - Nízke Tatry
zdroj: Geologická stavba a ložiská nerastných surovín okolia Banskej Bystrice, Exkurzný sprievodca
pridané: 29.12.2005

Prístup: Autobusovou dopravou/autom na Tále - Srdiečko, na odstavné parkovisko pod hotelom Srdiečko.

Geologická chrakteristika: Oblasť Trangošky a Kozích chrbtov v Nízkych Tatrách sa oddávna tešila záujmu geológov. Pozornosť pútala najmä tektonická štruktúra označovaná ako synklinála Trangošky. Jej štúdium už v tridsiatych rokoch viedlo k zisteniu, že kryštalické jadro ďumbierskeho masívu je zvrásnené.

Synklinála Trangošky leží v tektonicky silne stlačenom pásme, ktoré je z juhu ohraničené hronským zlomom a čertovickou líniou a zo severu nízkotatranským zlomom. Ide o sústavu úzkych synklinálnych (misovitých) depresií s osou V-Z. V synklinálnych štruktúrach sú zavrásnené obalové mezozoické sedimenty do nízkotatranských kryštalických sérií. V mezozoickom komplexe Trangošky sú zastúpené len spodnotriasové a strednotriasové členy. Na báze vrstevného sledu vystupujú kremence a bridlice spodného triasu (tzv. verfénske vrstvy). Vyššie sa objavujú tmavosivé vápence gutensteinskeho typu, svetlé dolomitické vápence a tmavosivé lavicovité vápence (stredný trias). Najväčšia šírka zložito prevrásnených súvrství mezozoika v oblasti Trangošky je 1200 m. Štruktúra Trangošky je systémom strmo uklonených synklinálnych vrás, ktoré siahajú až do hĺbky 1000 m. Sú to spravidla cylindrické, v spodnotriasových kremencoch aj úzke (izoklinálne) vrásy. Ich forma je však redukovaná sústavou zväčša k severu uklonených prešmykov, ktoré utínajú severné krídla vrás. Takýchto zlomov bolo v oblasti Trangošky zistených osem. Sú paralelné s nízkotatranským zlomom, ktorý je rádove vyšší a sprostredkoval mohutné vertikálne pohyby s amplitúdou minimálne 1000 m. Hlbinný dosah týchto zlomov naznačujú výskyty mezozoických vulkanitov (mandľovcových augititov), ktoré prerážajú v synklinále Trangošky verfénske bridlice i strednotriasové vápence a dolomity. Predstavujú prieniky bázických magiem do sedimentačného prostredia mezozoických obalových sérií Nízkych Tatier. Bazalty vystupujú v závere Bystrej doliny a tesne pod hrebeňom smerujúcim od Štefánikovej chaty na hrebeň Gápľa. Dajkový charakter horniny je jasný aj z odkryvu v jaskyni “Mŕtvych netopierov” (Trangoška)

Nízkotatranské kryštalinikum je na styku s mezozoikom trangošskej synklinály zvrásnené do drobných vlečných vrás a intenzívne drvené (mylonitizované). Ďalej na východ pokračuje štruktúra Trangošky už len ako zlomová línia, ktoré sprevádzajú mylonitové pruhy i zaklinené šupiny permských a spodnotriasových hornín (zväčša kremencov). Drvenie a vklinenie obalového mezozoika do synklinály Trangošky spôsobilo alpínske stlačenie kryštalických masívov Ďumbiera a Veľkého Gápľa.

Geologická pozícia trangošského mezozoika v synklinoriálnych depresiách medzi ďumbierskym kryštalinikom a kryštalinikom Veľkého Gápľa vytvorila aj vhodné podmienky pre jeho skrasovatenie. Krasové javy sa tu viažu hlavne na vápencové súvrstvia stredného triasu (tmavé vápence, dolomitické vápence a dolomity). Vytvorenie krasového systému podporovali aj zvodnené poruchové zóny pri severnom okraji trangošského mezozoika. Krasové vody tohto systému zostupujú do najnižšie ležiaceho miesta karbonátového súvrstvia v doline Trangošského potoka vo výške 1125 m, asi 210 m od Trangošskej chaty, kde vytekajú vo veľkom vývere s výdatnosťou cca 50 l/s (Kubíny 1960). Ďalšie výverové pramene sa nachádzajú v Krupovej doline a v doline Príslopského potoka. Bohaté na povrchové krasové javy je územie Kozích chrbtov. Je tu množstvo lievikovitých závrtov, z ktorých sú viaceré aktívne, napr. Halašova jama pod Kozími chrbtami vo výške 1450 m a ďalšie. Krasové procesy, ktoré sa intenzívne prejavovali vo vysoko položenom teréne Kozích chrbtov, sú dávané do súvislosti s rozsiahlymi firnovými ľadovcami, ktoré pokrývali južné svahy Nízkych Tatier. Pri ústupe ľadovcov stekali vody po medzivrstevných plochách do hĺbok a erozívne pôsobili na vápence. Treba upozorniť aj na vzácnosť a ojedinelosť tohto vysokohorského krasového fenoménu v Západných Karpatoch. Trangošský krasový fenomén je názorným príkladom závislosti morfologických, hydrogeologických a hydrologických vývojových procesov od geologickej stavby územia.

Geologicko-ložisková charakteristika: V širšom okolí trangošskej synklinály sa nachádza viac typov hydrotermálnej mineralizácie. Mylonitová zóna, ktorá sprevádza styk južného krídla trangošskej synklinály s kryštalinikom, je na viacerých miestach zrudnená. Okrem väčších výskytov na Trangoške, v Krupovej doline a na Standiarke sú to výskyty bez praktického významu, sprevádzajúce apliticko-pegmatitové žily. Staré banské práce sa nachádzajú na západnom svahu Bystrej doliny a kryjú sa s banskými poliami Kornélia, Démuth a Károly. V blízkosti prameňa Bystrianky je niekoľko opustených starých kutačiek. Podľa archívnych údajov tieto banské práce pochádzajú z polovice minulého storočia a vzťahujú sa prevažne na oblasť Standiarky. V tejto oblasti sú vyvinuté dva typy mineralizácie: sideritovo-barytovo-sulfidická a barytovo-polymetalická. Ďalšie typy hydrotermálnej mineralizácie - dolomitovo-sulfidická sa nachádzajú v Krupovej doline a kremenno-sulfidická pri horárni Stupka.

Lokalita Trangoška leží na južnom svahu hlavného hrebeňa Nízkych Tatier v údolí potoka Bystrá (Bystrianka), asi 400 m na JJV od horského hotela Srdiečko. Sideritovo-barytovo-sulfidická mineralizácia bola na tejto lokalite otvorená prieskumnou štôlňou, ktorá mala pôvodne sledovať pokračovanie barytovo-polymetalickej žily vychádzajúcej na povrch v odkryve pri ceste. Hlavná dislokácia, ktorá je na začiatku vyplnená tektonickým ílom, prechádza postupne do kremenno-sideritovej žily s tetraedritom a barytom. Mocnosť žily je od niekoľkých cm do 3 m. Výplň žíl tvoria siderit, baryt, kremeň, sulfidy (pyrit, galenit, chalkopyrit, sfalerit) a sulfosoli (bournonit, tetraedrit). Zásah mineralizácie do mezozoických komplexov sa považuje za dôkaz mladého potriasového veku sideritovej mineralizácie v tejto oblasti vôbec.

Žila s barytovo-polymetalickou mineralizáciou šošovkovitého tvaru je vyvinutá na styku spodnotriasových kremencov a apliticko-pegmatitových žíl, jej značná časť sa nachádza v kremencoch a vo verfénskych bridliciach . Jej východy sú prístupné v skalnatom defilé nad cestou z Bystrej na Trangošku. Žila má smer približne SZ-JV so sklonom 50-60° k J.

Obsahy jednotlivých zložiek na žilách: BaSO4 do 65.30, S do 9.68, Mn do 0.23, Cu do 0.9, Pb do 2.06, As do 0.2, Sb do 0.95 a Zn do 0.1 hm.%. Ložisko bolo v rokoch 1957-1958 bansky otvorené. Prieskum bol robený vrtnými prácami a štôlňou razenou v záreze cesty. Pre malé zásoby je ložisko ekonomicky bezvýznamné a preto bol prieskum zastavený.

Geologická stavba a ložiská nerastných surovín okolia Banskej Bystrice, Exkurzný sprievodca