Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Pod drobnohľadom

Vyšné Ružbachy - Kráter
zdroj: Ochrana neživej prírody Slovenska, Bozalková, Galvánek, Slivka, 1972
pridané 28.12.2005

Tento prírodný výtvor sa nachádza v kúpeľoch Vyšné Ružbachy, na rozhraní Pienin a Spišskej Magury. Vyšné Ružbachy sú ďalším príkladom kúpeľov, v ktorých vďaka výveru minerálnych vôd došlo k vzniku významných travertínových útvarov. Minerálna voda, charakteru teplej zemitej kyselky (teplota až 24 °C), vyviera na zlome oddeľujúcom centrálnokarpatský paleogén od mezozoických komplexov. Tieto sú v spodnej časti tvorené karbonatickými súvrstviami stredného triasu (vápence a dolomity) a prekryté mladšími členmi, ako sú keuperské bridlice (vrchný trias), grestenské vrstvy (lias) a pod. Na prameňoch sa utvorili rozsiahle travertínové kopy.


Travertínové jazierko - Kráter

Najvýznamnejším prirodzeným prameňom je tzv. Hlavný prameň, nazývaný tiež Kráter, s mimoriadne výrazne vyvinutým okrajovým valom. Pôvodná prirodzená výdatnosť tohto pramenišťa bola 250 - 400 l/min, teplota okolo 23 °C. Obsah rozpustených tuhých látok je okolo 2500 mg/1, obsah CO2 okolo 900 mg/1 (pri voľnej hladine v Kráteri). Technickými zásahmi v súvislosti s využívaním, sa uvedené údaje menia. Travertínové jazierko vzniklo ako vrcholový pramenný kráter na pomerne plochej travertínovej kope, akých je v širšom okolí niekoľko.

Centrálny výver podmienil v celku kruhový tvar jazierka (priemer kruhu 20 metrov, hĺbka cca 3 metre) s výraznými okrajovými valmi. Do prameňa vnikajú silné exhalácie CO2. Výrony CO2 zaznamenali aj na iných miestach, kde sa v minulosti vyvinuli podobné jazierka. Prameň sa napriek tomu, že to z hľadiska ochrany prírody nie je vhodné, využíva na miestne kúpanie. Popri vedeckom význame tohto najväčšieho travertínového jazierka na Slovensku má objekt i mimoriadnu funkciu estetickú ako súčasť kúpeľného areálu, ako aj vysokú náučnú hodnotu.

Je skoro pravidlom, že prevažná časť travertínových kôp je ukončená vrcholovým kráterom, z ktorého vytekajúca minerálna voda živí rast travertínovej kopy. Popri Kráteri (1967, 284 m2) možno podobný príklad nájsť pri Travertínovej kope v Rojkove (1973, 0,28 ha) na okraji Veľkej Fatry, v komplexe prírodných výtvorov Bešeňovských travertínov, jednak nad Červenou terasou a potom i v samotnom Bazéne. Veľké vrcholové jazierko bolo i v CHPV Travertínová kopa v Santovke (1958, 0,02 ha), v súčasnosti je však bez výveru, rovnako ako na početných kopách CHPV Dudinské travertíny (1964, -2,22 ha). Ďalším príkladom je CHPV Mofetový prameň pri Liptovských Sliačoch (1951, 0,145 ha), kde sú zreteľné len výrony CO2.

Ochrana neživej prírody Slovenska, Bozalková, Galvánek, Slivka, 1972