Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Pod drobnohľadom

Minerály prvýkrát opísané z územia Slovenska
zdroj: Bratislavský mineralogický klub
pridané:
15.12.2005

COHENIT Fe3C

Typová lokalita: Slanica; sústava: rombická; Vytvára pretiahnuté tabuľkovité kryštály; farba: cínovobiela s nábehom do svetlobronzovej až zlatožltej; T: 6; h: 7,65

E.Weinschenk (1889). Prvýkrát sa našiel v meteorite v Oravskej Magure, pri obci Slanica (dnes zaplavená Oravskou priehradou). Pomenovaný bol podľa profesora mineralógie E. Cohena (1842-1905), pôsobiaceho v Nemecku a významného znalca meteoritov.

EUCHROIT Cu2+2(AsO4)(OH)·3H2O  obrázok

Typová lokalita: Ľubietová - Svätodušná; sústava: rombická; tvorí krátkostĺpcovité kryštály, vzácne hrubotabuľkovité alebo zrnité kôry; farba: smaragdovozelená; vryp: zelený; T: 3.5-4.0; h: 3.44

A. Breithaupt (1823). Názov pochádza z gréckych slov "eu"-dobrý a "chrós"-farba. Grécke "euchros" zodpovedá slovenskému farebne pekný.

EVANSIT Al3(PO4)(OH)6·6H2O   obrázok

Typová lokalita: Železník; sústava: amorfný, býva v guľovitých alebo v nepravidelných agregátoch, nápadne ľahkých a často drobivých; farba: mliečne biela, krémová, slaboružová alebo modrastá; vryp: biely; lesk: takmer sklený až voskový; T: 3.0-4.0; h: 1,8-2,2  

Názov dostal podľa anglického mineralóga a hutníka B. Evansa, ktorý ho prvý našiel v r. 1855 na tejto lokalite.

HAUERIT MnS2   obrázok

Typová lokalita: Výgľašská Huta - Kalinka; sústava: kubická, najčastejšie vytvára oktaédre, zriedkavo kombinácie s kockou. Tiež drobnokryštalické až celistvé agregáty; farba: hnedá, čiernohnedá až čierna; lesk: diamantový, navetralý je matný; T: 4.0; h: 3,4-3,5  

Pomenovaný bol podľa rakúskych geológov J. R. Hauerovi a jeho synovi F. R. Hauerovi.

HODRUŠIT Cu8Bi12S22   obrázok

Typová lokalita: Hodruša-Hámre (časť Banská Hodruša); sústava: monoklinický. Tvorí drobné ihličky a zrná, vzácne rýhované alebo stĺpcovité až 5 mm dlhé kryštály. Farba: oceľovošedá, nabieha do hnedobronzova; lesk: kovový; T: 4,0-4,5; h: 6,35  

Vystupuje v asociácii spolu s kremeňom, hematitom a chalkopyritom na žile Rozália v Hodruši-Hámroch. M. Koděra, J. Kupčík a E. Makovický (1970).

KORNELIT Fe2(SO4)3·7.5H2O   obrázok

Typová lokalita: Smolník; sústava: monoklinická. Tvorí tabuľkovité alebo ihličkovité kryštály alebo agregáty s radiálne vláknitou stavbou. Farba: svetloružová až fialová; h: 2,31  

Opísal ho J. Krenner (1888) v asociácii s voltaitom a coquimbitom.  Prvýkrát ho publikoval až K. Zimányi (1926) ako vedeckú pozostalosť po J. Krennerovi. Pomenovanie je podľa krstného mena vrchného banského inžiniera v Smolníku Kornela Hlavacseka.

LIBETHENIT Cu2(PO4)(OH)   obrázok

Typová lokalita: Ľubietová - Podlipa; sústava: rombická. Tvorí krátkosĺlpcovité alebo dipyramidálne kryštály alebo drobnokryštalické agregáty. Farba: tmavozelená až svetlozelená; vryp: olivovozelený; lesk: mastný až sklenený; T: 4; h: 3,97  

F. A. Breithaupt (1823). Názov podľa nemeckého mena Ľubietovej - "Libethen".

MRÁZEKIT Cu2+3Bi2(PO4)2(OH)2·2H2O   obrázok

Typová lokalita: Ľubietová - Podlipa; sústava: monoklinická. Tvorí prizmatické až 5 mm dlhé kryštály. Farba: sýtomodrá; je priehľadný; lesk: sklený až diamantový; T: 2; h: 4,9  

Nájdený spolu s libethenitom a malachitom v kremennej žilovine v Ľubietovej. Meno dostal na počesť po českom geológovi Zdenkovi Mrázekovi, ktorý prvý začiatkom 80-tych rokov minerál našiel a urobil prvé analýzy. T. Řídkošil, V. Šrein, J. Fábry, J. Hybler, B. A. Maximov (1992).  

ROMBOKLAS (H5O2)Fe3+(SO4)·2H2O

Typová lokalita: Smolník; sústava: rombická. Tvorí tenkotabuľkovité kryštály, najčastejšie však kôry a stalaktitické agregáty. Farba: bezfarebný, biely, šedý, žltkastý, priehľadný. Lesk: sklený až perleťový; h: 2,306

Pomenovaný podľa rombického tvaru kryštálov a výraznej štiepatelnosti (gr. "rhombos" - kosoštvorcový, "klao" - štiepať) (J. Krenner,1891).

SCHAFARZIKIT Fe2+Sb3+2O4   obrázok

Typová lokalita: Pernek-Krížnica; sústava: tetragonálna. Vytvára stĺpcovité, rýhované, až 1 mm dlhé kryštály. Farba: červená až červenohnedá; vryp: hnedý až žltý; lesk: kovový; T: 3,5; h: 5,49  

Prvýkrát nájdený v Perneku na antimonite, spolu s kermezitom a valentinitom. Pomenovaný podľa budapeštianskeho geológa Ferenca Xavera Schafarzika (1854-1927).

SZOMOLNOKIT Fe(SO4)·H2O

Typová lokalita: Smolník; sústava: monoklinická. Tvorí nedokonalé dipyramidálne kryštály a obličkovité alebo kvapľovité agregáty. farba: bezfarebný, žltý, sfarbený býva oxidačnými produktmi železa; lesk: sklený; T: 2,5; h: 3,19

Prvýkrát nájdený v Smolníku. Názov dostal podľa maďarského názvu Smolníka - Szomolnok (J. Krenner, 1891).  

TETRADYMIT Bi2Te2S   obrázok

Typová lokalita: Župkov; sústava: rombická. Tvorí romboedrické kryštály, tiež lístkovité alebo zrnité masy. Farba: svetlooceľovošedá; vryp: oceľovosivý; lesk: kovový; T: 1,5-2,0; h: 7,2-7,3

W. Haidinger (1831). Názov pochádza z gréckeho "tetradymos" - štvornásobný.  

VASHEGYIT Al11(PO4)9(OH)6·38H2O   obrázok

Typová lokalita: Sirk - Železník; sústava: rombická. Vrstevnatý fosfát s premenlivými vlastnosťami. Tvorí kryštalické porézne agregáty, obvykle obličkovitého tvaru. Farba: biely, zelenkastý; vryp: biely; lesk: matný, polopriesvitný; T: 2,0-3,0; h: 1,93-1,99  

Karol Zimányi ho opísal v r. 1910 a pomenoval podľa maďarského názvu obce Železník (Vashegy), ktorá je dnes súčasťou obce Sirk.

Bratislavský mineralogický klub