Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Pod drobnohľadom

Exkurzia do oblasti stredoslov. neovulkanitov - lokalita č. 7: Stará Kremnička - opustený kameňolom
zdroj: Turanová Lídia, Bizubová Mária, Minka Jozef, Geologický ústav, Prírodovedecká fakulta, Univerzita Komenského
pridané:
30.11.2005

Geomorfologický celok: Žiarska kotlina. Prístup: Zo štátnej cesty I. triedy Žiar nad Hronom - Kremnica, na konci obce Stará Kremnička treba zabočiť vpravo a odtiaľ popri družstve cestou hore do lomu. Limnokvarcity - jazerné kremence patria k typickým horninám výplne Žiarskej kotliny. Základné údaje o limnokvarcitoch v Žiarskej kotline zhrnul už Turan (1958), Hruškovič (1971) a Kraus - Kužvart (1987). Žiarska kotlina je intravulkanická kotlina, ktorá vznikla poklesom pozdĺž zlomových línií v mladších treťohorách. Vtedy tvorila jazernú panvu. Má trojuholníkový tvar. Jej výplň tvoria hlavne horniny neogénu (íly, piesky, tufy, tufity a pod.).


Limnokvarcit z Bartošovej Lehôtky

Z ložiskového hľadiska limnokvarcity predstavujú dôležitú nerastnú surovinu. Vystupujú v pásme približne S-J smeru na niekoľkých lokalitách - Bartošova Lehôtka, Slaská, Lutila a Stará Kremnička - Na kotlišti. Limnokvarcit je tradičný termín pre silicity zložené z opálu, chalcedónu, ojedinele kremeňa, ktoré sa vyzrážali v plytkých limnických panvičkách.

Ložisko Stará Kremnička leží asi 500 m na SZ od obce (obr.12). Limnokvarcity tvoria niekoľko polôh v súvrství ryolitov, ryodacitov a pyroklastík tufového charakteru. Hrúbka polôh je rôzna, obyčajne sa pohybuje od 0.4 do 10-16 m. Najhrubšia druhá poloha dosahuje hrúbku až 20 m. Ich plošné rozmery tiež značne kolíšu, stretávame sa polohami až o ploche 25 ha. Tvar ložiského telesa je šošovkovitý podmienený nerovnosťou sedimentačného bazénu, uloženie polôh je horizontálne s miernymi úklonmi 10-15 smerom do centra kotliny.

O genéze limnokvarcitov bolo vyslovených niekoľko názorov. Podľa Fialu (1961 in Slávik, J. a kol., 1967) sú limnokvarcity produktami sedimentácie termálnych prameňov, bohatých na kyselinu kremičitú. Geneticky súvisia s kyslým ryolitovým vulkanizmom. Usadzovaný SiO2 tvorí horizontálne alebo málo uklonené vrstvy budované systémom vyvrelých kuželov a kaskád sledujúcich odtok vody. Zčasti sú limnokvarcity produktom usadzovania kyseliny kremičitej vo vodných bazénoch. Pravdepodobne aj na okolitej súši, v panvach na brehoch jazier existovali gejzíry, okolo ktorých sa hromadil kremitý sinter. Šošovkovitý tvar telies limnokvarcitov poukazuje na koncentráciu okolo niekdajších výverov.

Limnokvarcity sú kremité, veľmi tvrdé a kompaktné horniny s lastúrnatým lomom a premenlivým obsahom rastlinných zvyškov. Obsah SiO2 v limno- kvarcitoch sa mení hlavne v závislosti na množstve opálu a na množstve bituminóznych látok, najčastejšie sa pohybuje v rozmedzí 96 až 99%. Sú rôznych farieb (biele, sivé, čierne) a dajú sa v nich nájsť dobre zachované rastlinné úlomky, napr. väčšie kúsky trstiny, ulitníky, ale našiel sa aj pancier korytnačky. V lome je pozorovateľná lavicovitá vrstevnatosť, niektoré polohy obsahujú vrstvy uhlia.

Tradične sa využívali ako brúsne suroviny na výrobu mlynských kameňov a silexových kociek. Časti s vysokým obsahom SiO2 sú vhodné na výrobu kovového Si a v súčasnosti tiež na výrobu ferosilicia. Už v staršej dobe kamennej si z tohto limnokvarcitu robili ľudia nástroje, ako to ukazujú mnohé archeologické lokality v širšom okolí.

Limnokvarcity majú vysokú morfologickú hodnotu, sú odolné voči zvetrávaniu. V krajine sa na ne viažu tvrdošové vyvýšeniny. Z lokality je výhľad na časť Jastrabskej vrchoviny, napr. na ryolitovú skalnú formu Jastrabská skala, ktorej úpätie lemujú úsypiská. Riečka Rudnica, ktorá preteká cez Starú Kremničku sa pred vtokom do Hrona prediera cez tvrdšie lávové horniny (prelomová epigenetická dolina). V  starších štvrtohorách (pleistocéne) tiekla západnejšie. (Zaťko et al. 1986).

Turanová Lídia, Bizubová Mária, Minka Jozef, Geologický ústav, Prírodovedecká fakulta, Univerzita Komenského