Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Exkurzia do oblasti stredoslov. neovulkanitov - lokalita č. 3: Banská Štiavnica - haldy pri bývalom závode firmy Hell
zdroj: Turanová Lídia, Bizubová Mária, Minka Jozef, Geologický ústav, Prírodovedecká fakulta, Univerzita Komenského
pridané: 25.11.2005

Geomorfologický celok: Štiavnické vrchy (Hodrušská hornatina). Prístup: Lokalita sa nachádza bezprostredne pri štátnej ceste Banská Štiavnica - Vyhne. Oblasť stredoslovenských neovulkanitov bola oddávna významným zdrojom rúd drahých a farebných kovov. Najvýznamnejšie sú ložiská drahokovových a polymetalických rúd s lokalitami Banská Štiavnica, Hodruša - Hámre a Kremnica.

Metalogenetický vývoj štiavnického stratovulkánu sa rozdeľuje do troch mineralizačných etáp. V prvej etape vznikla Pb-Zn mineralizácia, geneticky spojená so šobovskými kvarcitmi. Najvýznamnejšie akumulácie rúd viacerých genetických typov sa formovali v druhej mineralizačnej etape, do ktorej sa zaraďuje:

skarnová mineralizácia,
medeno-porfýrová mineralizácia,
vtrúseno-žilníková mineralizácia,
hydrotermálna žilná mineralizácia,
metasomatická mineralizácia,
vtrúsená žilníková mineralizácia.

Tretiu etapu reprezentuje predovšetkým drahokovová mineralizácia spolu so sulfidmi As, Sb, Hg, sporadicky aj s polymetalickými Pb-Zn-Cu-Au-Ag rudami. Táto mineralizácia sa prejavila aj v rajóne Kremnických vrchov. Ortuť sa ťažila v Malachove, arzénová mineralizácia (reálgar a auripigment) pri Tajove.

Štiavnicko-hodrušský rudný rajón má dlhovekú históriu. Ťažbu zlato-strieborných rúd začali už v 3.-2. storočí pred n. l. Kelti. Podľa údajov z banskoštiavnického rudného revíru z obdobia rokov 1620-1700 sa odvzdalo do kremnickej mincovne 572 t striebra. Najvyšší rozkvet baníctva tu zaznamenali v rokoch 1740-1866, keď sa ročne dobývalo v priemere 166 kg zlata, 7612 kg striebra, značné množstvo olova a medi. Sláva Banskej Šiavnice vzrástla po založení Baníckeho učilišťa a Baníckej akadémie, kedy bola produkcia 8000 kg striebra a 700 kg zlata. V rokoch 1918 - 1985 sa vyťažilo 3.6 Mt (megatona = 106 ton) polymetalickej rudy, 591 kt Au-Ag rudy a 1.5 Mt medenej rudy.

V priestore štiavnického stratovulkánu vystupujú dve významné rudné polia: štiavnicko-hodrušské (obr. 6) a pukansko-novobanské. Štiavnicko-hodrušské rudné pole má plochu približne 100 km2. Je známych viac ako 120 rudných žíl. V štiavnickej časti medzi najznámejšie žily patria žily Grüner, Ján, Špitaler, Terézia, Bieber, Amália, Rozália, Medená, v hodrušskej časti sú to žily Všechsvätých, Mikuláš, Brenner, Alžbeta, Štefan, Collorado, Trojkráľová, Kliment a ďalšie.

Smerný priebeh žíl má približne poludníkovú orientáciu, dosahujú dĺžku až 10 km, sklon žilných systémov v  štiavnickej časti je 60-90O na JV. Hrúbka žíl kolíše od niekoľkých dm do niekoľkých metrov. Rudná mineralizácia je otvorená banskými prácami do hĺbky 650 m, vrtmi sa zistila mineralizácia až na úrovni 1300 - 1600 m pod súčasným povrchom.

Okrem hydrotermálnej žilnej mineralizácie sa štiavnicko-hodrušskom rajóne vyskytuje drahokovovo-polymetalická mineralizácia v podobe žilníka a v bani Rozália tiež polymetalická vtrúseno-žilníková mineralizácia. V tektonicky porušených vápencoch karpatského fundamentu je vyvinuté tiež metasomatické zrudnenie, najmä v miestach pretínania hornín mezozoika so žilami Bieber a Špitaler.

Hlavné minerály sú galenit, sfalerit, chalkopyrit a pyrit, vo vedľajšom množstve sa vyskytujú: hematit, markazit, Ag tetraedrit, polybázit, argentit, akantit, elektrum, pyrargyrit, proustit, scheelit, zlato a Ag, Pb, Bi, Sb sulfosoli. Žilné nerudné minerály sú zastúpené kremeňom, karbonátmi, barytom, rodonitom, epidotom, halloyzitom, adulárom, chloritom, fluoritom, kaolinitom, opálom a sádrovcom, sekundárne minerály limonitom, ceruzitom, anglezitom, wulfenitom, pyromorfitom, vanadinitom, azuritom, malachitom, chalkantitom, melanteritom, bornitom, kovelínom, striebrom, Al, Fe, Mg sulfátmi. Na halde sa vyskytujú úlomky horniny s galenitom, sfaleritom, chalkopyritom a pyritom. Z nerudných minerálov možno nájsť kremeň, baryt a karbonáty, ako aj povlaky limonitu, malachitu a azuritu.

Bilančné zásoby v  štiavnicko-hodrušskom rajóne sa predpokladajú 5.6 Mt s  obsahmi 1.3-1.4 % Pb, 1.5-2.1 % Zn, 0.3-1.1 % Cu, 9-15 g/t Ag a 0.02-0.23 g/t Au.

Hlavná masa polymetalických rúd sa vytvorila pri relatívne vysokých teplotách (300-250 OC), z kyslých roztokov (pH = 4-4.5) pri podobných koncetráciach sulfidickej i sulfátovej síry. Drahokovové zrudnenie sa formovalo z nižšie termálnych (200-150 OC) a mierne alkalických roztokov (pH = 7-7.5), pri väčšej prevahe sulfátovej síry nad sulfidickou (Rojkovič 1997).

Pri viacdňovej návšteve Banskej Štiavnice alebo v daždivom počasí odporúčame zaradiť do programu prehliadku mineralogicko-ložiskovej expozície Slovenského banského múzea na námestí svätej Trojice s ukážkami minerálov a hornín zo slovenských aj svetových ložísk alebo expozíciu baníctva, dejín baníctva a bansko-technických zariadení tohto múzea na Sladkovičovej ulici 21, prípadne niektoré časti Banského múzea v prírode na ulici J. K. Hella 12, kde je umiestnený banícky skanzen s ukážkami povrchovej a podzemnej ťažby, ťažné stroje, ťažná veža Žofia a šachta Ondrej v dĺžke 1300 m.

Turanová Lídia, Bizubová Mária, Minka Jozef, Geologický ústav, Prírodovedecká fakulta, Univerzita Komenského