Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Pod drobnohľadom

Exkurzia do oblasti stredoslovenských neovulkanitov - lokalita č. 2: Vyhne - Kamenné more, Klokoč
zdroj: Turanová Lídia, Bizubová Mária, Minka Jozef, Geologický ústav, Prírodovedecká fakulta, Univerzita Komenského
pridané:
24.11.2005

Geomorfologický celok: Štiavnické vrchy (Hodrušská hornatina) Prístup: Na lokalitu vedie z obce vyznačená cesta (ako súčasť miestneho informačného systému) Základné údaje o lokalite uvádza Mišík (1976). Prírodná rezervácia Kamenné more je tvorená ryolitom. Ryolit je výlevna sopečná hornina, odpovedajúca svojim zložením žule. Vznikla stuhnutím kyslej, hustej lávy na zemskom povrchu. Kyslé lávy sa pohybujú pomalšie a tuhnú v podobe homolovitých telies alebo ihiel. Ryolit je červenej alebo belavej farby. Obsahuje kremeň, draselný živec - sanidín (vysoko lesklé jedince), biotit a Na-Ca živce (plagioklasy). Má porfyrickú, príp. rovnomerne zrnitú štruktúru, pórovitú až kompaktnú, miestami fluidálnu textúru.


Vyhniansky travertín

Pukliny sú vyplnené jaspisom (polodrahokam červenej farby, odroda kremeňa), opálom a chalcedónom (obličkovité tvary bledomodrej farby), ktoré možno aj dnes nájsť. Kamenné more je najväčšie gravitačné kamenné more u nás. Vzniklo porušením ryolitovej kopy pravdepodobne pri zemetrasení. Pri skalnom rútení sa najväčšie bloky (majú najväčšiu hybnosť) zakotúľali najďalej a nachádzajú sa na úpätí (obr. 4). Smerom nahor sa bloky ryolitu zmenšujú. Na rozrušení skalného masívu sa podieľalo aj mrazové zvetrávanie v starších štvrtohorách. Dôležitou podmienkou stráňových procesov vo vulkanitoch je ich geologická štruktúra (striedanie vulkanoklastických a lávových hornín).

Lokalita je súčasťou náučného chodníka Andreja Kmeťa, ktorý bol vybudovaný v okolí obce Vyhne. Bol nazvaný podľa významného slovenského geológa, etnografa a archeológa, ktorý vytvoril herbár so 72 000 položkami a 1773 vzorkami semien z 516 rodov rastlín. V obci Vyhne sa nachádza aj železitý prameň o teplote 38 OC. Vyteká zo štôlne dlhej 187 m. Pri prameni vznikli v roku 1497 kúpele. V štôlni, na dne drevených priehrad boli v železito-vápenatých usadeninách prvýkrát v Európe popísané vláknité železité baktérie.

Zaujímavosťou lokality je aj prírodná pamiatka Vyhniansky travertín. Travertínový stĺp s vodopádom má výšku 3,5 m a šírku 80 cm. Samotné kamenné more (priestory medzi balvanmi) a tiež jeho bezprostredné okolie je porastené predovšetkým brezou a smrekovcom opadavým a inými drevinami, ktoré sú súčasťou spoločenstiev sutinových lesov ako napr. hrab obyčajný, buk obyčajný, jaseň štíhly, dub zimný, javor miečny a horský, lipa malolistá i lipa veľkolistá, jedľa biela a brest horský.

V lokalite Vyhne - Klokoč sa nachádza aj významné ložisko skarnov. Skarny sú kontaktne metamorfované horniny, ktoré sa vyskytujú na styku magmatitov a karbonátov. S niektorými skarnami sú spoje- né aj rudné ložiská. Ložisko tvoria dve šošovky SV-JZ smeru s  magnetitovým zrudnením pri podloží skarnového telesa, vo vrstevných komplexoch keupru križňanskej jednotky. Hlavná šošovka má dĺžku asi 500 m, hrúbku 1-35 m, druhá šošovka má dĺžku asi 300 m a hrúbku 1-10 m. V juhozápadnom pokračovaní ložiskového pásma sa nachádzajú ešte ďalšie tri šošovky s Fe-zrudnením, ktoré vznikli rozčlenením súvislej polohy andezitovými žilami.

Magnetitové zrudnenie tvorí jemnozrné až hrubozrnné masívne polohy, ktoré vznikli metasomatickým zatláčaním pomerne čistých karbonátov. Hlavným minerálom je magnetit, ktorý sprevádzajú hematit, pyrit, sfalerit, galenit, chalkopyrit, markazit, scheelit, karbonáty, kremeň, rutil, granáty, epidot, pyroxény, amfiboly, zoizit, wollastonit, chalcedón, opál, forsterit, flogopit a serpentínové minerály. Obsah Fe v rude sa pohybuje od 19.63 do 40.08 %, priemerný obsah Fe v rude je 35.89 %. Bilančné zásoby rúd v ložisku sa odhadujú na 2463 kt (kilotona = 103 ton), v okolí sa predpokladá ďalších 4624 kt železnej rudy.

V laboratóriu, aj v poloprevádzkovom meradle bola vyskúšaná možnosť úpravy magnetickou separáciou, mokrou i suchou cestou. Na vývoji mineralizácie ložiska Vyhne - Klokoč sa podieľala hlavne skarnová mineralizácia a tiež hydrotermálna sulfidická mineralizácia. Najprv vznikli mramory, rohovce a bezvodé silikáty (granáty, pyroxény a wollastonit) a po nich vykryštalizoval magnetit z fluíd bohatých na Fe. Neskôr sa vytvorila hydrotermálna sulfidická mineralizácia pri teplotách 270-190 OC (Rojkovič 1997).

Turanová Lídia, Bizubová Mária, Minka Jozef, Geologický ústav, Prírodovedecká fakulta, Univerzita Komenského