Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Pod drobnohľadom

Exkurzia do oblasti stredoslovenských neovulkanitov - lokalita č. 1: Brehy pri Novej Bani
zdroj:
Turanová Lídia, Bizubová Mária, Minka Jozef, Geologický ústav, Prírodovedecká fakulta, Univerzita Komenského
pridané:
23.11.2005

V rámci exkurzie sa oboznámime predovšetkým s rozmanitými prejavmi sopečnej a magmatickej činnosti v širšom okolí Banskej Štiavnice (obr.1). Doplnením sú informácie o pôdach, biote, ochrane prírody, náučných chodníkoch a niektorých environmentálych problémoch. Jednotlivé zastávky trasy exkurzie sa nachádzajú v Štiavnických vrchoch, len lokalita Stará Kremnička sa nachádza v Žiarskej kotline, na kontakte s Kremnickými vrchmi.


Puhľad na Novú Baňu

Pôvodný štiavnický stratovulkán, ktorý sa formoval v období mladších treťohôr (cca pred 15. miliónmi rokov) bola najväčšia sopka v karpatskom vulkanic- kom oblúku. Okrem dnešných Štiavnických vrchov zasahoval aj do pohorí Vtáčnik, Kremnické vrchy, Po- hronský Inovec a Krupinská planina. K charakteristickým črtám patrí rozsiahla kalderová štruktúra s prie- merom 20 km, pestrá paleta magmatických, hlbinných i povrchových sopečných hornín a tektonická deštrukcia. Súčasný reliéf je výsledkom pôsobenia tektonických a eróznodenudačných procesov na rôzne typy hornín (Bizubová, Škvarček 1998)

Geomorfologický celok: Štiavnické vrchy (Hodrušská hornatina) Prístup: Za podnikom IZOMAT, ktorý je na štátnej ceste treba odbočiť cez Hron do obce Brehy, z ktorej vedie prístupová cesta ku kameňolomu (autobus je potrebné odstaviť v obci). Základné údaje o ložisku Brehy pri Novej Bani uvádzajú Hruškovič (1971), Mišík (1976), Kraus, Kužvart (1987). V lome sa vyskytujú bazalty, presnejšie nefelinické bazanity (horniny podobné čadičom s obsahom zástupcov živcov, ktoré vznikli z lávy s menším obsahom oxidu kremičitého) s olivínom, ktorého zelené zrnká sú viditeľné aj voľným okom. Tmavé celistvé, miestami pórovité horniny predstavujú výlevné magmatické horniny, ktoré vznikli stuhnutím bázickej lávy. Sú súčasťou jedného z lávových prúdov (obr. 2), ktoré vytiekli z najmladšej slovenskej sopky Pútikov vŕšok (neďaleko kóty 477 m abs.). Podložie ložiska tvoria pyroklastiká pyroxenického andezitu, na ktoré sa vylial 20 až 40 m hrubý lávový prúd nefelinického bazanitu prevrstveného menšími šošovkami bazanitových pyroklastík, ktoré vystupujú tiež v nadloží prúdu (obr. 2). Súčasťou nadložia sú sopečné brekcie, s rôzne veľkými úlomkami lávy, sopečné bomby a aglutináty (nahromadenie sopečných trosiek, bômb, lapíl a popola, ktoré sa spiekli a vytvorili pevnú kamennú hmotu, obyčajne tehlovočervenej farby). Nad pyroklastikami je pomer- ne hrubá vrstva polygenetických svahových sedimentov charakteru sprašových, príp. splachových hlín. Na stenách lomu možno pozorovať niekoľko typov odlučnosti (nepravidelnú, doskovitú, stĺpcovitú a guľovitú). Je výsledkom rozpukania pri tuhnutí lávy (obr. 3).

Podľa geologickej pozície (v podloží sú štrkopiesky risskej terasy Hronu), ale aj rádiometrického merania je najmladším produktom vulkanizmu Západných Karpát a odpovedá kvartéru (Konečný et al. 1995, Šimon - Halouzka, 1996). Ložisko tvorí lávový príkrov tvoriaci širokú plošinu s plochou asi 3 km2.Hornina má porfyrickú štruktúru s mikrolitickou základnou hmotou. Porfyrické výrastlice tvorí žltozelený olivín, ktorý možno nájsť v ložisku celkom bežne, augit a plagioklasy. Základnú hmotu, ktorá má mikrolitickú štruktúru tvorí nefelín, biotit, magnetit, vzácne apatit a phillipsit.Pôvodne sa surovina ťažila ako stavebný kameň a až koncom 50 rokov sa skúmala z  hľadiska možností využitia pre tavenie. Čadičová hornina vhodná na tavenie sa označuje pojmom petrurgický čadič. Výrobky z taveného čadiča majú veľmi výhodné vlastnosti, napr. v korozívnom prostredí majú až 20 krát väčšiu životnosť ako výrobky z liatiny, 10 krát väčšiu životnosť ako potrubie z mangánovej ocele, sú tiež pevné v tlaku, kyselinovzdorné a pod. Využívajú sa pri pneumatickej alebo hydraulickej potrubnej doprave tvrdých materiálov, pre výmurovky a obklady zásobníkov, uhoľných rámp, odlučovačov koksu, cyklónov a hydrocyklónov a pod. Čadičové vlákno a produkty vyrábané jeho lisovaním majú vynikajúce tepelné a zvukové izolačné vlastnosti a využívajú sa v pecných agregátoch a stavebníctve. Petrurgický čadič sa ťaží v lomoch ako stavebný kameň a spracúva v  závode v Novej Bani. Surovina sa približne hodinu taví pri teplote okolo 1300 OC. Tavenina sa odlieva do rôznych foriem alebo rozstrekuje prúdom vzduchu tak, aby vznikli vlákna. Z plošiny nad kameňolomom možno dobre pozorovať Pútikov vŕšok. Aj výhľad na opačnú stranu je zaujímavý. Na sprašových hlinách prekrývajúcich lávový prúd je možné navŕtať alebo vykopať sondu pôdneho typu luvizem a na nive Hrona pod lomom ďalší pôdny typ - fluvizem (podrobnejšie charakterizované pri lokalite Banská Štiavnica - Kalvária). Nad mestom Nová Baňa, ktoré sa nachádza v Novobanskej kotline, sa vypína ryolitová kopa Raj. Je už súčasťou sopečného pohoria Vtáčnik.

Pútikov vŕšok je najmladšia a najzachovalejšia sopečná forma tohto typu v strednej Európe i celých Západných Karpatoch. Vznikla v štvrtohorách, pred 130 až 140 tisíc rokmi (Šimon - Halouzka, 1996), kedy sa zemská kôra v okolí Novej Bane tektonicky porušila. Otvorom zo zeme vytryskla zmes plynov, vodných pár, popola a žeravej lávy. Krajina, ktorú obýval pravdepodobne aj človek neandertálsky sa stala svedkom vzniku novej sopky. Táto dávno vyhasnutá sopka je od roku 1997 vyhlásená za prírodnú pamiatku. Vysoká hodnota územia dáva predpoklad zaradiť ju medzi národné prírodné pamiatky. Nachádza sa v CHKO Štiavnické vrchy, medzi obcou Brehy a Tekovská Breznica, na ľavom brehu Hrona. Bazaltová (čadičová) sopka vznikla striedaním výbuchov a pokojnejších výlevov. Výsledkom sopečných explózií je sopečný troskový kužeľ, ktorého kráter je ešte aj dnes pomerne dobre zachovaný a dá sa v teréne pozorovať, ako aj lávové plató - lávový pokrov, tvorený viacerými lávovými prúdmi. Svahy sopky pokrývajú v súčasnosti sopečné bomby rozličných tvarov i veľkostí a aglutináty, ktoré pôvodne vypĺňali prívodný kanál a vnútornú časť troskového kužeľa. Pokojné výlevy bazaltovej lávy reprezentujú lávové prúdy. Majú rôznu hrúbku a dĺžku.V Pohronskom múzeu v Novej Bani bola zriadená stála expozícia o Pútikovom vŕšku. Ľavú časť expozície tvoria farebné informačné panely (digitálna mapa Pútikovho vŕšku a jeho bezprostredného okolia, panel so všeobecnou charakteristickou sopečnej činnosti a panel s geologickou charakteristikou Pútikovho vŕška). Ďalšiu časť expozície reprezentujú vzorky hornín z Pútikovho vŕšku a z Etny, ktorá sa svojím charakterom našej sopke podobá. Priestor expozície dopĺňa vhodná farebná fotodokumentácia. K expozícii bol vydaný jednoduchý čiernobiely informačný mate- riál, ktorý je k dispozícii v múzeu.

Turanová Lídia, Bizubová Mária, Minka Jozef, Geologický ústav, Prírodovedecká fakulta, Univerzita Komenského