Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Pieniny
zdroj: referát SOČ
pridané: 9.11.2005

Na území Pienin bol 17.8.1932 vyhlásený prvý Medzinárodný prírodný park v Európe a tvorili ho Pieniński Park Narodowy a Slovenská prírodná rezervácia v Pieninách. Pieninský národný park (PIENAP) bol zriadený Nariadením Predsedníctva Slovenskej národnej rady dňa 16.1.1967 na rozlohe 2125 ha. Pieniny sú súčasťou bradlového pásma, ktoré sa nachádza na rozhraní vnútorných a vonkajších Karpát. Vyznačujú sa mimoriadne komplikovanou geologickou stavbou, ktorá podmienila vznik atraktívneho reliéfu skalných stien, vežičiek a bradiel rozmanitého tvaru, ktoré spolu s Prielomom Dunajca vytvárajú výrazné krajinné dominanty. Turisticky zaujímavou atrakciou je predovšetkým splavovanie na pltiach 9 km dlhého Prielomu Dunajca v úseku z Červeného Kláštora do Lesnice. Naspäť do Červeného Kláštora je možné ísť pešo a na bicykli po turistickom chodníku popri Dunajci alebo autobusom po ceste z Lesnice do Červeného Kláštora. V bezprostrednej blízkosti národného parku sa nachádza múzeum Červený kláštor, obce so zachovalou ľudovou architektúrou (Osturňa, Jezersko, Malá Franková) a mesto Spišská Stará Ves s možnosťou ubytovania. Z ubytovacích stredísk je možné robiť celodenné výlety do širšieho okolia ( Vysoké Tatry, Strážky, Kežmarok). PIENAP

Prielom Dunajca

Pieninský národný park sa nachádza v severnej časti Slovenska pozdĺž štátnej hranice s Poľskou republikou. Má výmeru 3 749 ha a nachádza sa v katastrálnych územiach siedmich obcí: Červený Kláštor, Haligovce, Kamienka, Lechnica, Lesnica, Stráňany, Veľký Lipník a okresoch Stará Ľubovňa a Kežmarok. Územie ochranného pásma má výmeru 22 444 ha. Sídlo správy národného parku je v obci Červený Kláštor. Najzápadnejší bod územia národného parku a jeho ochranného pásma sa nachádza západne od obce Osturňa na hlavnom chrbte Spišskej Magury, na kóte Brija (999 m). Najvýchodnejší bod sa nachádza madzi obcami Stráňany a Kamienka na kóte Fakľovka (934 m). Severnú hranicu územia tvorí štátna hranica s Poľskou republikou a na juhu hrebeň Spišskej Magury. Vlastné územie národného parku tvorí krátky úsek bradlového pásma medzi obcou Červený Kláštor a kótou Fakľovka na rozhraní katarstárnych území Kamienka a Litmanová.
Jezerské jazero

Neveľké jazierko (919 m.n.m., 0.5 ha) pod strmým severným svahom Spišskej Magury, chránený prírodný výtvor. Nachádza sa v súvislom komplexe smrekových lesov, na juhovýchod od obce Jezersko. Vzniklo zosuvom hornín po uklonenej kryhe v starších štvrtohorách.

O ceste pravdepodobného zosuvu môžeme usudzovať z priehlbiny asi 100 metrov nad jazerom, i z hrádze, ktorá sa vytvorila pod ním. Jazero zbiera vody z okolitých svahov, ale prevažne ho napájajú spodné pramene. Jeho hladina kolíše až v rozpätí 2 metre. Odtok zabezpečuje Jezerský potok. Je to geomorfologicky významné ukážkové územie, na ktorom sa vyskytujú i vzácne druhy rašeliníkov. Na území národného parku sa nachádzajú:
národné prírodné rezervácie
- Prielom Dunajca
- Prielom Lesnického potoka
- Haligovské skaly národná prírodná pamiatka
- Aksamitka prírodná rezervácia
- Kamienska tisina chránený areál
- Pieninské lipy
Na území ochranného pásma sa nachádzajú:
prírodné rezervácie
- Malé jazerá
- Veľké Osturnianske jazero
- Jezerské jazero
prírodná pamiatka
- Jazero

Okrem týchto prírodných klenotov sa môže návštevník stretnúť aj s bohatými historickými a umeleckými pamiatkami a svojráznym folklórom a architektúrou. Priamo v obci Červený Kláštor sa nachádza národná kultúrna pamiatka kartuziánsky kláštor zo začiatku 14.storočia. So svojráznym urbanistickým prejavom a typickou ľudovou architektúrou sa môže stretnúť v obci Osturňa, ktorá bola v roku 1979 vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry. Pieninský národný park sa vyznačuje pestrou horninovou skladbou, ktorá je odrazom zložitého vývoja územia. Na geologickej stavbe územia sa podieľa haligovská jednotka, bradlové pásmo, vnútrokarpatský paleogén a kvartér. Haligovská jednotka sa skladá z rôznych typov triasových až spodnokriedových, prevažne karbonátových sedimentov. Výstupy hornín vytvárajú dominantné skalné partie mohutných a často skrasovatených bradiel nad obcou Haligovce.

Bradlové pásmo vytvára asi 1,3 - 4,7 km široký pás z mezozoických a paleogénnych súvrství. Z troch orografických častí Pienin, zasahujú na naše územie Czorsztynske Pieniny - medzi prielomom Dunajca pri Czorsztyne a Pieninským potokom. Druhú skupinu tvoria Pieninky medzi Pieninským potokom a oblúkom Dunajca poniže Lesnického potoka. Treťou časťou sú Malé Pieniny, ktoré sa tiahnu od masívu Kače cez Vysoké skalky až k obci Jarabina a Litmanova. Dominujúce postavenie v západnej skupine Czorsztynskych Pienin majú skalné veže Troch korún (982 m n.m.), ktoré sa nachádzajú na poľskom území, na našej strane ku nim patrí zalesnený masív Kláštornej hory (657 m n .m.). K výraznejším bradlám na území národného parku patrí Holica (824 m), Rabštín (845 m), Kýčera (953 m), Vysoké skalky (1050 m), Vysoká (1014 m), Vrchriečky (966 m).
Sedimenty vnútrokarpatského paleogénu pokrývajú územie národného parku iba nepatrne. Najviac sú vyvinuté v jeho ochrannom pásme. Územie sa vyznačuje vysokým výskytom intenzívnych svahových procesov. Ide o zosuny, stekanie svahových uloženín vo formách soliflukčných prúdov, sutinových kuželov a sutinových prúdov. Dominantnou riekou celého územia je rieka Dunajec, ktorá si pomedzi skalné steny vymodelovala malebný kaňon a tvorí zároveň severnú hranicu národného parku. Okrem Dunajca je územie pretkané sieťou malých i väčších potokov a riečok, z ktorých najvýznamnejšie v národnom parku sú: Lipník a Lesnický potok a v ochrannom pásme: Rieka, Šoltýsa, Lesniansky, Osturniansky a Frankovský potok. Pieniny a Zamagurie predstavujú veľmi členitú horskú krajinu, v ktorej sa striedajú komplexy lesa s plochami skalných stien a bradiel, úzkymi políčkami i väčšími lúčnymi enklávami s vysokou krajinárskou hodnotou, ktorá je pre turistov veľmi atraktívna a aj vyhľadávaná.

Turistika sa na území dnešného PIENAP-u začala rozvíjať od prvej polovice 19. storočia spolu s rozvojom dvoch kúpeľných miest - poľského mestečka Szczawnica a kúpeľov Smerdžonka (miestna časť obce Červený Kláštor) na našom území. Kúpele boli už v tom čase prepojené tzv. Pieninskou cestou, ale spájala ich aj rieka Dunajec ďaleko preslávenou plavbou na dlabaných pltiach. Rekreačná plavba na pltiach sa zachovala dodnes a je vyhľadávanou turistickou atrakciou. Mnohí návštevníci využívajú rieku Dunajec na splav na športových lodiach kajak, kanoe. Už pred druhou svetovou vojnou sa vybudovala sieť turistických značkovaných chodníkov a chodník vedúci Prielomom Dunajca bol neskôr prebudovaný na náučný chodník, prvý z náučných chodníkov u nás. V roku 1996 bol na tomto chodníku otvorený peší hraničný turistický priechod Lesnica - Szczawnica, ktorý turistom umožňuje spoznávať územie a prírodné krásy oboch susediacich národných parkov. Ďalšími atrakciami, zvyšujúcimi návštevnosť národného parku, sú národná kultúrna pamiatka Červený kláštor s múzeom, zachovaná ľudová architektúra v obciach Osturňa, Havka, Veľká Lesná, Jezersko. V obci Jezersko sú vybudované lyžiarske vleky a preto je táto obec vyhľadávaná návštevníkmi hlavne v zimnom období. Pieninský národný park

PIENINSKÝ NÁRODNÝ PARK

Rozloha: na území SR: 2125 ha
na území Poľska: 2231 ha
Dátum vyhlásenia: 16.1.1967
Prvý národný park bol vyhlásený v Poľsku už roku 1930, ale hranice sa ustálili až roku 1932 na ploche 733 ha. Dňa 17.7.1932 otvorili Slováci v Červenom kláštore „Slovenskú prírodnú rezerváciu v Pieninách“ na rozlohe 423 ha.
Bola to svojho druhu prvá medzinárodná rezervácia v Európe. Druhá svetová vojna prerušila spoluprácu. Poliaci znovu potvrdili Pieniński Park Narodowy v októbri1954, jeho dnešná rozloha je 2231 ha. Na našom území bola rezervácia najprv súčasťou TANAPu. 16.1.1967 bolo územie na rozlohe 2125 ha v katastroch obcí Červený Kláštor, Haligovce, Lechnica, Lesnica a Veľký Lipník vyhlásené za Pieninský národný park (PIENAP). Geomorfologické členenie:
V treťohorách sa na severnej strane Karpát rozlievalo more. Z hornín, ktoré sa denudáciou ukladali na jeho dne, vznikli koncom treťohôr mohutným vrásnením flyšové pohoria. Pieniny sú súčasťou karpatského bradlového pásma; tvoria ho druhohorné jurské vápence, ktoré pri horotvorných procesoch koncom starších treťohôr boli zvrásnené do flyšu a vyerodované z mäkkých bridlíc. Majú zložitú geologickú stavbu a svojráznu morfológiu, ktoré dávajú krajine atraktívny, scenericky pôsobivý ráz.

Územie vybudovali tri skupiny hornín:
1. Bradlá – vytvárajú ich tvrdé odolné jurské a kriedové série, vápence, rohovce a sčasti menej odolné bridlice a zlepence.
2. Bradlový obal – tvoria ho mäkké neodolné vrchnokriedové a paleogénne bridlice, pieskovce a zlepence.
3. Subtatranská séria – odolné tvrdé horniny Haligovských skál so silne krasovatejúcimi vápencami, dolomitickými vápencami a zlepencami. Povrchové tvary vznikli práve prekrývaním sa uvedených druhov hornín, a tak sa na malej ploche územia NP striedajú skalné útesy, sutiny a tiesňavy s miernejšími a širšími dolinami. Dosahuje nadmorské výšky od 429 m.n.m (Dunajec) do 899 m.n.m (Šľachovky).

referát SOČ