Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Pod drobnohľadom

Náučný chodník - Po stopách starého rudného baníctva v Pukanci
zdroj:
www.terrabanensium.sk
pridané:
20.8.2005

Náučný chodník Po stopách starého rudného baníctva v Pukanci, (bývalé slobodné kráľovské mesto vzniklo v druhej fáze rozvoja baníctva na Slovensku koncom 13. stor.) začína na námestí v Pukanci, pred evanjelickým kostolom ktorý je postavený pri štátnej ceste vedúcej z  Levíc  do Banskej Štiavnice. Na námestí sa nachádza aj autobusová zastávka na ktorej končí aj modrá značka turistického chodníka Pukanec - Rudno nad Hronom - 4h.

Od východiskového bodu (ležiaceho na súradniciach podľa WGS84 - 48° 21,160'N 18° 43,257'E v nadmorskej výške cca 360m) sa vyberieme juhozápadným smerom popri pamätníku SNP a budove Obecného úradu (bývalá radnica barok.-klas. budova z polovice 18. stor.) po ul. Viničná ceste.

Zastávka č. 1 - Darvašov dvor

Prvá zastávka Darvašov dvor (cca 361m): po 180 metroch uvidíme na križovatke ulíc Viničná cesta a ul. Za múrom prvú zastávku náučného chodníka Darvašov dvor. Toto miesto nesúvisí z históriou baníctva, ale iba zdanlivo. Debnárstvo v Pukanci má hlboké korene. Pukanskí baníci mali jednu výhodu oproti ostatným banským mestám. V čase voľna sa venovali pestovaniu viniča. A dobré vínko bolo treba niekde uskladniť. Ladislav Hruškovič, zvaný Darvaš, je posledným debnárskym majstrom, ktorý zdedil toto remeslo po otcovi. Tu si môžeme pozrieť  výrobu sudov.

Zastávka č. 2 - Barčina studňa

Druhá zastávka Barčina studňa (48° 20,960' N  18° 43,073' E  cca 368m): po 500m od v.b. odbočíme z ul. Viničná cesta vľavo pomedzi rodinné domy kde po 20m sa nachádza Barčina studňa. Roky rokúce z nej vychádzajú na hladinu bublinky. Ako keby v nej sedel potápač. Stačí chvíľu postáť a presvedčiť sa na vlastné oči. Zápis v mestskej kronike z roku 1730. č.369 a 396 podľa kronikára Jána Králika. Ďuro Repiský sa ponosoval na svoju ženu Barboru Zambojovú, že mu ustavične nadáva a vadí sa s ním. Magistrát ju dal predvolať a musela sľúbiť, že bude v mlčanlivosti svoj jazyk držať, manžela ctiť, vážiť a jemu zlé slová nehovoriť. Po tejto jazyčnej žene ostala pomenovaná Barča, ktorá sa v archívnych záznamoch spomína pod menom Barčina studňa, lebo údajne ani súsedom nedovolila z nej polievať záhradu.

Zastávka č. 3 - Ergi štôlňa

Tretia zastávka Ergi štôlňa (48° 20,887' N  18° 43,780' E  cca 381m): po 900m od v.b. odbočíme doprava do lesného porastu k Ergi štôlni. Počiatky ťaženia rudy v tejto štôlni siahajú až do čias prvej písomnej zmienky  villa Baka (Pukanec) 1075. Podľa starých máp, jej dĺžka dosahovala smerne 1100 metrov. Vo vzdialenosti 880 m je však zával. Prvé písomné záznamy o nej, sú z roku 1583. V súčastnosti je to zdroj pitnej vody pre Pukanec Táto dedičná štôlňa odvodňuje celý Vajrab / kopec a časť hory nad Ergi štôlňou /. V minulosti jej voda poháňala stupy / úpravne rudy /. Hneď za Ergi štôlňou, v mieste zvanom Betón, vchádzame do chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy. Je to zároveň vstup do Chorvátovej doliny ktorú ohraničujú dva zalesnené kopce. Z ľavej strany v smere chodníka je to Vajrab a z pravej strany je to Pukliar.

Zastávka č. 4 - Mária

Štvrtá zastávka Mária (48° 21,002' N  18° 43,558' E  cca 400m): po 1350 m od v.b., sa nachádza banské dielo Mária. Podobne ako Ergi štôlňa odvádza vodu z Vajrabu,  Mária odvádzala vodu z Pukliara. Zápis v mestskej kronike podľa Jána Králika č.16. z roku 1755 hovorí: Matiaš Slávik pripomenul, že pomáhal mestu chrániť jeho banské slobody, lebo pukanské bane pred 30 rokmi spali a on obnovil mnohé z nich, menovite štôlňe Jakub, Joan Babtista, Anna, Matej, Mária a Joan Evangelista

Zastávka č. 5 - Jacob

Piata zastávka Jacob (48° 20,988' N  18° 42,494' E  cca 402m): po 1412m od v.b. je banské dielo Jacob (Jakub). Leží na ľavej strane Chorvátovej doliny. Posledná zmienka v kronike je z roku 1755. Táto štôlňa smerovala na juh, kde sa spojila s Ergi štôlňou. Tento výškový rozdiel bol asi 12 metrov oproti ústiu Ergi štôlni. Spojené boli úpadnicou.

Zastávka č. 6 - Theresa

Šiesta zastávka Theresa (48° 21,027' N  18° 42,383' E  cca 410m): po 1570m od v.b. je banské dielo Theresa (Tereza). Leží na ľavej strane Chorvátovej doliny.

Zastávka č. 7 - Jozef

Siedmou zastávkou Josef (48° 21,034' N  18° 42,120' E  cca 460m): po 1850m od v.b je banské dielo identifikované ako Josef. Leží na ľavej strane Chorvátovej doliny, haldový materiál je naozaj značný.

Zastávka č. 8 - Weitenzeche

Ôsma zastávka Weitenzeche (48° 21,027' N  18° 42,012' E  cca 480m): po 2000m od v.b. prídeme k banskému dielu Weitenzeche. V roku 1630 sa v údajoch konštatuje, že štôlňa Weitenzech je zavalená. Posledný písomný údaj je z roku 1654. Odporúča sa ,,porubom popod doterajšie chodby otvoriť ďalšie rudné žily". Po tomto období sa už na tejto štruktúre zrejme nepracovalo.

Zastávka č. 9 - Dorothea

Deviatou zastávkou Dorothea (48° 21,162' N  18° 41,930' E  cca 495m): po 2200m od v.b sa na konci Chorvátovej doliny vpravo nachádza banské dielo Dorothea. Dobývala žilu Weitenzeche. Jediný archívny materiál o kovnatosti žilnej výplne je z roku 1878 , kde František Platzer uvádza 30g/t Au - Ag. Bohužiaľ neuvádza, či na analýzu použil pôvodnú vzorku, alebo koncentrát. Toto banské dielo je sprístupnené v dĺžke cca 150m. Má klasický banský profil. Pri tomto diele je umiestnený aj prístrešok s posedením a informáciami o faune a flóre

Zastávka č. 10 - Štvorec

Desiatou zastávkou Štvorec (48° 21,040' N  18° 41,903' E  cca 490m): po 2420m od v.b na trase sa nachádza banské dielo s pracovným názvom Štvorec. Názov tohoto banského diela nepoznáme, preto používame pracovný názov Štvorec, lebo z vonkajšieho pohľadu ho aj pripomína. Nachádza sa v priamej línii žily Weitenzeche.  Je jednou z najstarších.

Zastávka č. 11 - Lievik

Jedenásta zastávka Lievik (48° 20,975' N  18° 41,937' E  cca 501m): po 2530m od v.b na trase náučného chodníka je šachtica s pracovným názvom Lievik. Táto šachtica má momentálnu hĺbku 10 - 12 metrov. Jej skutočná hĺbka môže byť oveľa väčšia. Šachtica tiež sleduje žilu Weitenzeche.

Zastávka č. 12 - Kozačka

Dvanásta zastávka Kozačka (48° 20,945' N  18° 42,243' E  cca 490m): po 2930m od v.b. prídeme k banskému dielu s pracovným názvom Kozačka. Tento pracovný názov bude upresnený, lebo v týchto miestach sa nachádza Petri žila a tak isto Jozef žila končí niekde v týchto miestach.

terrabanensium.sk