Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Pukanec - staré banské diela
zdroj: www.pukanec.sk
pridané: 22.11.2004

Podzemné bohatstvo Štiavnických vrchov lákalo hľadačov drahých kovov od najstarších čias osídľovania našej krajiny. Svedčia o tom početné jamy, priehlbne a prekopy; miestnym obyvateľstvom nazývané pingy, v lesoch západne od Pukanca, najmä v Chorvádoline, na Agraši a v Kiebesi. V týchto miestach vychádzajú rudné žily na povrch. Sú značne zvetrané a zrejme to boli najbohatšie náleziská zlata a striebra, ktoré zväčša vyťažili už stredovekí zlatokopi.

Pamiatkou na hlbinnú ťažbu sú niektoré otvorené štôlne, ťažné a vetracie šachty: štôlňa Pod skalou a vetracia šachta štôlne Anton v Benkovej doline (Devičiansky chotár), Potkanová štôlňa v Chorvádoline, vetracia šachta Bartolomej, štôlňa a ťažná šachta Max čiastočne zasypaná v Kiebesi, štôlňa Ján (Stará baňa) v ľochu u Jána Farbáka, štôlňa Budačka v Grunte, štôlňa Chladná v dome Ľudovíta Kováča, Michal šachta s vedľajšou vetracou šachtou do Michal štôlne v Prostrednom vrchu, niekoľko dier na vrchole Prostredného vrchu a Agraša, štôlňa Ladislav v Liešnej doline s bohatým prameňom a pekne zachovaným vstupom, ťažná šachta Gottesgabe a dve vetracie šachty na hrebeni Agraš – Jasenov vrch, štôlňa Strákotka pri vodojeme na Hojaďunďa. Najsevernejšie stopy po dolovaní sú v doline Hampoch.

Z niektorých štôlní vytekajú pramene kvalitnej vody. Štôlňa Juraj (Georg, Ergištólňa) je uzamknutá, jej voda sa využíva pre obecný vodovod. Je najrozsiahlejším banským dielom v Pukanci. Dosahuje smerovú dĺžku cca 1100 m. Má niekoľko vetracích a ťažných šácht, čiastočne zasypaných. Uzamknutý je aj vchod do štôlne Anna (Kiebes štôlňa) v závere Chorvádoliny.

Väčšina banských diel je v súčasnosti už neprístupná. Zarútené vchody do štôlní a haldy hlušiny označujú miesta niekdajšieho čulého ťažiarskeho ruchu. Otvorené aj zasypané šachty sú nebezpečné. Aj niektoré pingy môžu pod sebou skrývať zasypanú šachtu. Čas od času sa môže materiál upchávajúci ústie šachty zrútiť do hĺbky niekoľko desiatok metrov. Svedčí o tom nedávno prepadnutá šachta v Kiebesi. Pukanské rudné ložisko je stále zaujímavé pre zberateľov minerálov, geológov, milovníkov prírody a histórie. V miestach výstupu žíl na povrch možno nájsť pekné drúzy kremeňa a jeho odrôd: krištáľ, ametyst a záhneda. V niektorých haldách sa nachádza hrubozrnná kryštalická kalcitová žilovina (Biela baňa, štôlňa Ladislav). Bežné sú pyritové impregnácie a limonitové povlaky, dendrity oxidov mangánu na andezite. Ojedinelo sa vyskytujú opál voskový a chalcedón.

Pestrú zeolitovú mineralizáciu výskytu lokality Pukanec – Šafranice zastupujú prevažne Ca zeolity: laumonit, chabazit, stilbit, heulandit a mordenit. ( P. Pauditš – E. Šamajová – J. Turan, 1995 ). V piesočných naplaveninách horských potokov sa miestami nachádzajú mikroskopické zrnká zlata a elektra (zlato s prímesou striebra). Podľa zákona o ochrane prírody je v Chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy zakázaný zber prírodnín.

Každého milovníka prírody poteší krásna panoráma z výhľadu na vrchole Prostredného vrchu a Veterníka. Za dobrej viditeľnosti možno pozorovať Nitru a okolie, Kremnické vrchy aj Nízke Tatry.

pukanec.sk