Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Pod drobnohľadom

Trangoška - Srdiečko (Nízke Tatry)
zdroj:
Geologická stavba a ložiská nerastných surovín okolia Banskej Bystrice, Exkurzný sprievodca
pridané:
18.11.2004

V širšom okolí trangošskej synklinály sa nachádza viac typov hydrotermálnej mineralizácie. Mylonitová zóna, ktorá sprevádza styk južného krídla trangošskej synklinály s kryštalinikom, je na viacerých miestach zrudnená. Okrem väčších výskytov na Trangoške, v Krupovej doline a na Standiarke sú to výskyty bez praktického významu, sprevádzajúce apliticko-pegmatitové žily. Staré banské práce sa nachádzajú na západnom svahu Bystrej doliny a kryjú sa s banskými poliami Kornélia, Démuth a Károly. V blízkosti prameňa Bystrianky je niekoľko opustených starých kutačiek. Podľa archívnych údajov tieto banské práce pochádzajú z polovice minulého storočia a vzťahujú sa prevažne na oblasť Standiarky. V tejto oblasti sú vyvinuté dva typy mineralizácie: sideritovo-barytovo-sulfidická a barytovo-polymetalická. Ďalšie typy hydrotermálnej mineralizácie - dolomitovo-sulfidická sa nachádzajú v Krupovej doline a kremenno-sulfidická pri horárni Stupka.

Lokalita Trangoška leží na južnom svahu hlavného hrebeňa Nízkych Tatier v údolí potoka Bystrá (Bystrianka), asi 400 m na JJV od horského hotela Srdiečko. Sideritovo-barytovo-sulfidická mineralizácia bola na tejto lokalite otvorená prieskumnou štôlňou, ktorá mala pôvodne sledovať pokračovanie barytovo-polymetalickej žily vychádzajúcej na povrch v odkryve pri ceste. Hlavná dislokácia, ktorá je na začiatku vyplnená tektonickým ílom, prechádza postupne do kremenno-sideritovej žily s tetraedritom a barytom. Mocnosť žily je od niekoľkých cm do 3 m. Výplň žíl tvoria siderit, baryt, kremeň, sulfidy (pyrit, galenit, chalkopyrit, sfalerit) a sulfosoli (bournonit, tetraedrit). Zásah mineralizácie do mezozoických komplexov sa považuje za dôkaz mladého potriasového veku sideritovej mineralizácie v tejto oblasti vôbec.

Žila s barytovo-polymetalickou mineralizáciou šošovkovitého tvaru je vyvinutá na styku spodnotriasových kremencov a apliticko-pegmatitových žíl, jej značná časť sa nachádza v kremencoch a vo verfénskych bridliciach . Jej východy sú prístupné v skalnatom defilé nad cestou z Bystrej na Trangošku. Žila má smer približne SZ-JV so sklonom 50-60° k J.

Obsahy jednotlivých zložiek na žilách: BaSO4 do 65.30, S do 9.68, Mn do 0.23, Cu do 0.9, Pb do 2.06, As do 0.2, Sb do 0.95 a Zn do 0.1 hm.%. Ložisko bolo v rokoch 1957-1958 bansky otvorené. Prieskum bol robený vrtnými prácami a štôlňou razenou v záreze cesty. Pre malé zásoby je ložisko ekonomicky bezvýznamné a preto bol prieskum zastavený.

Geologická stavba a ložiská nerastných surovín okolia Banskej Bystrice, Exkurzný sprievodca