Tak vyše Lúček pod Chočom dľa jeho značiek, ktoré on zväčša od viedeňských geologov povypisoval prichodí:
 |
Jestli by sme si chceli ďalšie mená tejto liptovskej zašlej fauny zaznačiť, museli by sme na Liptov sa vzťahujúce ročenky ríšskeho geol. úst. vo Viedni poprezerať a poprečitovať. Faunu eocéna okrem Lóczyho, Stacha podá a i Dornyay, ktorý i "hrasť" Mnícha odlišne od viedeňských geologov (dľa nich je to chočový dolomit) faunisticky zaraduje do "triasu", ktorého útvaru zkameneliny vo svojej geol. práci podáva.
Spojene s vypočitovaním prafauny Liptova spomenieme kosti diluviálnych zvierat najdené pri Bielom Potoku v "Túfni" (uložené v múzeume v Ružomberku), ďalej zkamenelinonosné miesto v Bobroveckej doline na belemnity, v Hybiach za Ružiakovým závozom pri studničke na triasové terebratule a rhynchonely, s ktorých peknú sbierku sobieral i p. senior Šimkovic, ktorej zkameneliny pred niekoľkými rokmi poľský geológ (ktorý toto bohaté petrefaktonosné miesto navštívil) Dr. Valéry Goetel určil. V roku 1922 r.a odbývanom geologickom svetovom kongrese v Bruseli som sa s ním sišiel a, milo mi padlo, vidieť v ňom odborníka, ktorý vedeckú pozornosť venuje i našim rodným krajom.
Phytopalaeontologický význam má Výmoľ Hája pri Lipt. Sv. Mikuláši, kde sa nachodia listy fíkovitých stromov oligocéna. Z túfov spomeniem ešte Lúčanskú pod "Skalkou" a Čertovicskú vyše Sliača, podobne i mimoliptovský gánovecký vápencovo-túfový lom, ako tiež veľmi zaujímavé petrefaktonosné miesto, z ktorého cenné diluviálne nálezy krášlia už i muzeum v Prahe. Povestná pri Lipt. Sv. Mikuláši ležiaca Rohačka, Dobákov vršek, Velínok a menovite Štrba otvára nám bohatý pohľad na eocénnu zašlú faunu Liptova.
Nielen telurické, ale i kosmické rúdy, horniny skrýva náš bralnatý svieži Liptov. Známe je nám už, že pri Hutách a Borovom na Ráztoke za bieleho dňa v sprievode rachotu padol svietivý meteor.
Velinková krasová dvojitá "dolina", krasové "doliny" na Vysokej Hore nad Važcom malebné skalné Vráta v Iľanovskej doline, v Prosieckej, Kvačianskej, zaujímavý priepil Hybice niže Hýb, opustené rybníky na Mútniku pri Lipt. Sv. Mikuláši, pri Hybiach, ešte jestvujúce pri Východnej a Malužinej, pozoruhodné zdýmadlá Nižných Tatier a Fatier pod menom: Ždiar, Dikula, Medvedia, Ráztoka, Hodruša Kyslá, Nižný Svaŕín, Vyšný Svarín, I;upčianka, Barboriná, Jazero v Lubochnianskej a Nižné i Vyšné jazero v Lubochnianke sú nielen cennými hrádzami, umelými útvarmi, ktoré poukazujú na záujem Liptova, ale i podkladom a pohnútkou k ďalšej vytrvalej, okrasivej a úžitočnej práci práve tak, ako tie spomenuté prirodzené útvary, ktorými sa honosí strmobralný Liptov.
Náš Liptov bol pekným, ale bude krajším, bol užitočným, ale bude úžitočnejším, ešte i päť jeho už žiariacich a cudzinu lákajúcich drahokamov, päť jeho skvostov či periel: snivé kúpele Lúčky, dumná, úslnná Korytnica, tiché, kľudné, liečivé Železnô, úhľadná, hornatá, teplejšia Ľubochňa a impozantnou krásou sa honosiace už aj po cudzozemsku známe známe Štrbské pleso sú nielen ozdobou, ale aj nenahraditeľným bohatstvom a krásou tohoto pohádkového, nevšedného, pekného, lákavého a obodrujúceho tatro-fatránskeho údolia!
Končíme Sládkovičom, jeho lásky a duchaplným prívetom:
"Priatelia slávy, dajte nám krýdla! V doliny zemské sletíme, A tie smrteľných biednikov bydlá V chrámy lásky posvätíme: Lúbosť nás naša tam nazpät volá, Jej sláva táto zdá sa len škola, Sdeliť sa jej je úloha; Suchá je rosa, ktorá nevlaží, Blaženosť, ktorá druhých neblaží, To blaženosť je úbohá."