Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Knihy

Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova (64. časť - Úradne oznámené obce s pamätnosťami)
zdroj: Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova, 1924
pridané:
30.4.2012

Úradne oznámené obce s pamätnosťami

Porúbka. Je tu kameňolom na "Stráňach" velikosti 1 jutra patrí urbarialistom. Lámu tu vápenec a upotrebujú na stavbu domov a vyvážajú - ho do obce. (K. Bubliak.)

Pribylina. V blízkosti obci je "pribylinská tehliareň" patriaca Pribyline. Sú tu mädokýše pred "Jamnickou dolinou" a v "Lehotách", jeden prameň od druhého je asi na 1 1/2 km. vzdialený. Poneváč blízko cesty ležia niekedy aj schválne sú navštevované ináč obchodne sú nevyužitkované. (K. Prúni.)

Sielnica. Joner robí prvé pokusy s pálením vápna v chotári Kvačianskom a prvé pokusy k odkrytiu nádejných ložísk hnedého uhlia v chotári obce Kvačian. (J. Cimrák.)

Svätý Ján. Kameňolom je za katolíckym kostolom. Lámu v ňom vápencové túfa, ktoré upotrebúvajú ku stavbám domov a iných stavov. Lámali ho len pre svoju potrebu alebo vyvážali do susedných obcí. Vápenice boly niekedy hore v doline. Minerálne vody nachodia sa pri katolíckom kostole na "Parkančeku", tiež pri potoku konča dediny. Sú šváblové a železné, obyvateľstvo ich pije a kúpu sa v nich trpiaci na lámku. Jaskyňa je tu v Stanišovej dolinke, ktorá ústí v pravo do doliny Svätojánskej, tiež jaskyňa v "Sokolovej skale" pred Bystrou je podobne spomenutia hodná. (J. Pavella.)

Svätý Kríž. Kameňolom v Lazisku na "Sitnách" v priestore 50 m2. Lámu vápenec na stavby do fundamentov. Vápenica je pri Kamenici Lehotskej v priestore 40 m. Tehliarne sa nachodia "Pod Šurou". Hľadaniská na rúdu sa nachodia v Dúbravskej doline "Pred Pekelnou". Pajovali tu na železnú rúdu, ale bane prítomne sú zanedbané. Uhlia hľadali pri Priechode na "Farskom ". (A. Kuchár.)

Štiavnica. Nachodí sa tu kyselka pod menom "Na mädokýš", obchodne je nie zúžitkovaná, ale okolitý ľud ju pije

Tri Reúce. Prichodia i tu kameňolomy, v ktorých sa láme vápenec na vysýpanie ciest hlavne štátnej cesty a berú ho i do obce na stavbu domov a do fundamentov. Vápenice prichodia asi na 100 kat. jochách, patria štátnej lesnej správe a urbarialistom Troch Revúc. (P. Maršal.)

Tri Sliače. Je tu kameňolom pod menom "Skália" známy asi 1200-1600 siah veľkosti, patrí obci Trom Sliačom. Láme sa tu vápenná skala, ktorú upotrebujú na vysýpanie ciest, na stavby, taktiež aj na schody a do fundamentov. Vyvážali túto skalu i do Sv. Mikuláša a Vrbice. Minerálne pramene prichodia na "Čertovici", okolitý ľud túto vodu pije a kúpe sa v nej, ale je nie žiadnym spôsobom vyúžitkovaná. žiadúcno by boĺo, aby sa niekto podujal za menované minerálne pramene na "Čertovici", z ktorých by po prípade aj kúpele sa daly sriadiť v prospech dobročinného cieľa. (St. Polaček.)

Turík. Tu sa nachodí kameňolom na vyšnom konci dediny v priestore 400 láktorov, patrí Zoltánovi Turanskému a Markušovi Teichovi. Láme sa vápenec na vysýpanie stoličných či župných ciest. Skalu vyvážajú do obce a na župné cesty. (J. Mikula.)

Východná. Kameňolom na Vápenec "Pod Jelenkou" patrí obci Východnej. Velikosť v rozlohe asi 20 m2. Upotrebujú ho na stavbu domov a do fundamentov a zaokrýva len miestnu potrebu občanov. Tiež prichodia lomy v "Strážnom" a v "Smrečinách", patria obci Východnej v rozsahu 60-80 siahov. Lámu tu žulu na stavbu a dovážajú do obce. (M. Ježo a K. Teodorov).

Zavážná Poruba. Kameňolomy sa tu nachodia na viacerých miestach obecného chotára, menovite pod "Chopcami" a za "Brúsom". Lámu tu vápennú skalu, ktorú upotrebujú ku stavbám. Vozia ju do obce a vyvážajú tiež aj do susedných obcí. Vápenice boly v "Suchej". Mädokýš je tu vyše doliny pod "Žiarcom", obyvateľstvo ho pije. ináč obchodne je nevyúžitkovaný. Baní tu teraz niet, ale voľakedy kopali na rúdu pod Poludnicou. (J. Pavella.)*

* Z niektorých miest nedošla žiadna zpráva, ako zo Stankovian, Vrbice, Ružomberka atď. Preto ale ich prírodné pozoruhodnosti sú v tejto práci, ale na inom mieste, tiež zaznamenané. a na kúpeľ, tiež vyvážajú sa a odpredávajú ich. Jaskyňa sa tu nachodí za „Sokolom“, kde sa chorá a zdochnuté kone (prašivé kone) hádžu (A. Milan).

Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova, 1924