Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova (62. časť - Úradne oznámené obce s pamätnosťami)
zdroj: Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova, 1924
pridané: 27.1.2012

Úradne oznámené obce s pamätnosťami

Likavka. Kameňolom sa tu nachodí pod "Behárom", patrí Likavskému urbariátu. Lámalo sa tu vápenné skáľa ešte 1913 roku vo výške 4 metrov a v šírke 10 metrov a vozili ho do obce na 3 km. vzdialenej Likavky a spotrebovali na stavbu domov, ale prevažne do fundamentov. Vápenica sa nachodí na vrchu Mnícha, ale je nie v úžitku, jej majiteľom je erár. Tehliareň je na "Paračke", patri eráru, ale nepracuje sa v nej, lebo hlina nezodpovedá. Blízko zámku na honoch "Pri zárnku" je kyselka, posiaľ nevyužitkovaná (Š. Janovčík).

Lisková. Tu sa nachodí kameňolom pod "Mníchom" v priestore asi 1 jutra a patrí liskovským bývalým urbarialistom. Lámu tu vápenec na pálenie vápna, vysýpanie ciest a do papierových tovární. Vyvážajú ho do Ružomberka. Vápenica sa nachodí pri samom kameňolome na priestore asi 400 m2, jej majiteľom je J. Kriška. Tiež nachodí sa tu pri Liskovej jaskyňa "Liskovská jaskyňa" či "Jaskyňa pod Mníchom" v dĺžke vyše 300 m. Ťahá sa západne pod vrch "Mních", je majetkom liskovských urbarialistov (J. Mikula).

Lubelá. Kameňolom na "Chrasti" v rozsahu na 20 láktorov patrí kráľovo-ľubeľským urbarialistom. Lámu vápenec na Stupavy a do fundamentov. Hľadaniská na antimonit sa nachodia v doline "Kráľovänke", ktoré patria famílii Bathánovskej a Pongrácovskej. Už sa tu aj pracovalo, ale bane pred 20 rokmi pre nemeckú konkurenciu zanikly (B. Milau).

Ludrová. Nachodí sa tu mädokýš "Na Močidlách", ktorý okolitý ľud pije, ináč obchodne ani tento prameň je nie využitkovaný (J. Tholt).

Lúčky. Kameňolom je tu "Na Skáli" v priestore asi do 3 kat. jutár, patrí bývalým lúčanským urbarialistom. Láme sa v ňom "túfa" na vybudovanie domov a iných stavov. Vyvážali ho okrem obce Lúček i do Teplej, Ivachnovej a Bešeňovej. Minerálne pramene sa nachodia vyše obce na "Teplici" (Kúpele Lúčky). Kúpeľný prameň obsahuje 26° R teplú silne železnú vodu. Nie sú všetky minerálne pramene doliny využitkované, niektoré sa upotrebujú na kúpania a pitia. dľa udania starších ľudí pod "Chočom" je železná rúda, kde ju pred viacerými rokmi aj skúmali a našli, ale pre veľmi zlý prístup baňa do úžitku neprišla (A. Ilko).

Liptovská Ľupča. Na samom počiatku západnej strany ľupčianskej doliny nachodia sa kameňolomy a vápenné skaly udajne i na cement v 1'/2 km, dĺžke a patria Lipt. Ľupči. Láznu tu vápenec, vápencové túfa a upotrebujú ho na lomový materiál len pre svoju potrebu, ku stavbe a na cesty. Pri ceste, ktorá vedie z Lupče do Vyšného Malatína, mal Daniel Zimáni tunajší mešťan teheleň. Nad cestou, ktorá vedie z Lupče do Vyšného Sliača, nachádza sa pod horou minerálny prameň, takzvaná Čertovica. Na "Železnom" jeden mädokýš skoro podobnej jakosti ako v Korytnici a jeden železný prameň. Tieto minerálne vody okolití ľudia pijú, ale obchodne nie súvyužitkované. Na „Magurke“ je baňská kolonia a sú tu bane na zlato (A. Kapitáň)

Lúžna. Tu sa nachodia dva pramene mädokýšov, jeden v Banskom a druhý pri obci asi v 150 m, diuľke. Voda prameňov sa pije a berú ju na pitie miesto obyčajnej vody (A. Milan).

Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova, 1924