Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova (59. časť - Podelenie pohôr Liptova)
zdroj: Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova, 1924
pridané: 19.12.2011

Podelenie pohôr Liptova

Čo sa týka Fatier menujú ich aj Veľkými Fatrami: je to rečový pleonazmus a inorečový preklad pomenovania. Slovák menuje Veľké Fatry "Fatrami" a Malé Fatry "Fatričkami". Poneváč Fatry sú ešte významnou složkou Liptova a ich homoľovité a uťaté hrebene, sokorce i z Lipt. Sv. Mikuláša majestátny obraz odhaľujú, podobne označíme si v krátkosti ich polohu a podelenie.

Fatry sa ťahajú v západnej časti Liptova od revúc;kej cez Ružomberok vedúcej a likavskej do Oravy vedúcej štátnej významnej cesty na západ. Váh ich prepílil na dvoje, na dve nesúmerné a nerovné čiastky, na Južnú veľkú a Severnú malú časť: Severnú aj Šip-Čebraľskou časťou menujeme s jej najvyšším štítom Šípom (1169 m.). Táto časť sa juhoseverne od Hrbôtovej či Váhu po Zábrež či Oravu rozprestiera, východozápadne ale od Brestovej po tektonický priepil rieky Oravy či od Dubovej po Kraľoväny ťahá. Je to oblasť nerovnostranuého uťatého trojuholníka, ku ktorého sa ťahajú dve obce: Začkovo a svojimi bronzovými nálezami chýrna Komjatná. Predsa i túto malú oblasť Komiaťanka delí na dve časti: na Šípo-Havránsku a Kečko-Čebratskú časť.

Zaujímavejšia je ale Južná časť Fatier, ktorá sa od Hrbôtovej či Váhu až po priesmyk Harmance (891 m.) východozápadne od Bieleho potoka či Revúcej po Turč. Sv. Martín či Turiec tiaha. Fatry sú smeru severojužného niečo na východ nachýlené. Ich vzdušnočiarna pohôrna dĺžka od Dolného Kubína po Hermanec zaujíma 48 km. Tedy asi polovicu dĺžky Tatier.

Južnej časti najvyšší štít, ktorý ostatne aj v celej Fatre dominuje, je Pustolícna (1586 m.) neďaleko od nižšej Krížnej (1575 m.), kde je rozhranie Turca, Liptova a Zvolena. Hlboká Lubochnianska dolina delí Južnú Fatru na Východnú a Západnú časť. Na konci doliny sa tieto časte v Plôške (1533 m.) spájajú a už len jedným hrebeňom ku Harmaneckému priesmyku pokračujú. Od Hornej Revúcej vedie poľná cesta pod Plôšku a odtiaľto priehybou sa spúšťa do doliny Belanskej ku turčianskej Belej. Touto čiarou môžeme rozdeliť Južné Fatry na oblasť: 1. Lubochniansku a 2. na oblasť Krížnej. Oblasť Lubochniansku, ako je už spomenuté, na čase Východnú a Západnú.

Spomenutia hodný je krížny vývin žulového jadra Fatry, ktoré sa vo svojom, litere T podobnom ťahu vo významnom pohraničnom Kľaku (1395 m.) križuje. Ako Tatry sa ťahajú rovnobežne a tvoria Liptovskú panvu, tak i Fatry sa ťahajú až; severojužným smerom parallelne a tvoria Turčiansku panvu. Ale tak sa zdá, že ťah žulového jadra Nižnej Tatry zasiahol svojím východozápadným smerom i na Fatru, aby .jej uzolný vybudúnok keď aj nie skomplikoval, ale aspoň príhodný charakter dvoch smerov na nej uplatnil.

Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova, 1924