Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Knihy

Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova (53. časť - Kameňolomy Liptova a vápenice)
zdroj: Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova, 1924
pridané:
7.12.2011

Kameňolomy Liptova a vápenice

Pri Hybiach sú ešte dva spomenutia hodné kameňolomy, prvý ako sa ide do Hýb pri silnici na "Vrabäcej" a druhý východne dolu v Hlbokej doline. Tento prvý leží priamo pri župnej silnici na pol hod, od železničnej stanice Kráľovej Lehoty. Patrí hybskému urbáru a obsahuje eocénny vápenistý pieskovec barvy zelienkavej, žltkavej vo zvetralom stave. Horniua je slohu zrnitého a obsahuje železivé rozliatky i algám, podobné minerálneho pôodu dentrity a vetevnate rúrkaté vovrty, ktoré sú s hmotou tej istej horniny vyplnené. Je vybudúnku vrstevnatého.

Vrstvy rôznej i metrovej hrúbky klonia sa na SV. pod 35°, nie sít prílišne popukané a dajú sa z nich i kvádry na kamenné schody vyhotoviť, ináčej je to kameň stredne pevný, ale na vzduchu málo trvanlivý. Leštiť sa nedá. Upotrebujú ho na stavbu bočných stavísk do fundamentov a na schody, ešte i na štrk by sa dal upotrebiť, ač práve k tomuto účelu ho neupotrebujú, najlepšie sa hodí do fundamentov. Dajú sa z neho miestami 1-2 m. dĺžky a 11 m. šírky i väčšie kusy vyhotoviť. Lom nemá výzor riadneho lomu, viac sa podobá skupine odrypov, je jamovitý, široký 40 m. a výška jednotlivých jám obsahuje 2-5 metrov. Spôsob dobývania kameňa je ručný. Lom na všetky strany sa dá rozšíriť i zvýšiť. Od neho asi 200 m, na hore je počiatočný malý lom na "Liešti", kde započali lámať nummulitový vápenec z eocénu.

Lom na Vrabäcej je už tiež dosť starý, už v minulom století lámali z neho skáľa, ačpráve lom poniže pri mlyne zdá sa byť ešte starším. V lome na Vrabäcej sa pracuje len občasne. Hornina sa nevyváža, ale len lokálne sa spotrebuje do fundamentov a k iným hybským stavbám.

Tretí hybský lom je vo Vyšnej Hlbokej doline od Vrabäcej a od Liešťa na východ; tento lom leží pri poľnej ceste, ktorá vedie do Hýb ku Váhu. Je od Kráľovej Lehoty a tak od železničnej stanice asi na 1 hod. cesty vzdialený. Patrí tiež hybskému urbáru. Lom obsahuje nummulitový eocénny vápenec, ktorý je miestami piesočnatý. Hornina je belaskavá a do šeda a hneda prechádzajúca, je slohu vrstevnatého, sklonu SV, pod 35°, je málo rozpukaná, strednej pevností a na vzduchu stredne trvanlivá. Upotrebuje sa na štrk a do fundamentov i na staviská. Pozdĺž poľnej cesty bola tu asi v 90 metrovej dĺžke jeden a pol metra vysoká skalná hŕba nahrobená na stavbu domov k odvezeniu do Hýb. Kameňolom je 90 m. dlhý, ale len 2-4 m, vysoký. Na,jlepšie sa hodí tento kameň na staviská, ale dal by sa vhodne i na posýpanie ciest, na štrk, ba v niektorej jeho odrode i na schodové kvádre upotrebiť. Láme sa v menších kusoch a len ručne. Lom možno viac rozšíriť než vhĺbiť. Už tento lom bude mladšieho pôvodu. Nepracuje sa v ňom stále, len dľa potreby.

Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova, 1924