Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova (48. časť - Ďalšie dáta ku baníctvu Liptova)
zdroj: Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova, 1924
pridané: 23.8.2011

Ďalšie dáta ku baníctvu Liptova

Bolo pozorované, že rúdne žily zlata sa klonia na juh, rúdne žily železa ale na sever. Tiež že rúdne žily zlata prichodia prevažne len vo vyšnej časti hlavného hrebeňa, rúdne žily železa v nižšom horizonte viac už na priečnych výložkoch hlavného hrebeňa.

Takto sa to nachodí na Širokej (1593 m.), pod ktorou n;r dvoch miestach nachodíme otvorené štôlne severne bližšie a západne ďalej od vrchu utvorené. Severne nachodíme v 4 horizontoch otvorené ložiská železnej rúdy, v 1300 metrovej v najspodnejšej výške je štôlňa hnaná ešte do rúly. Na hranici rúly a žuly v 1345 m. výške sa nachodí 130 cm. hrubá železo-rúdna žila, nad ňou o 40 m. vyššie v 1390 m. výške je štôlňa, ktorá už len 20 cm. hrubú žilu odhaľuje, podobnú hrúbku žily nachodíme i v tunajšej najvyššej štôlni, ktorá ju o 45 m. vyššie, v 1435 m. výške odkrýva. ďalej západne na úbočí Širokej nachodíme štôlne v troch od seba na 15U m. pozdvihnutých horizontoch. Najnižšia štôlňa je v 1400 m. výške, nad ňou v 1550 m. výške a najvyššia v 1700 m. výške.

S uvedeného vysvitá, že západné štôlne Širokej sú vyššej polohy ako severné a súčasne z uvedených výšok môžeme konkludovať na vertikálny rozsah rúdnych ložísk a z čoho nasleduje, že rúdne lože sa pod Širokou od 1300 m. do 1700 m. výšky ťahajú, tedy v 400 m. vertikálnom rozsahu tvoria vysokú železnú obruč Širokej. Ich rúda je haematit (krevel), ktorá 48% železa a 0,6% mangánu obsahuje.

Oproti Širokej (1593 m.) niečo severovýchodne leží Kráľov stôl (I652 m.) a pod ním sa tiež nachodia, tak s východnej ako i so západnej strany rúdne železné žily, do ktorých sú hnané provizórne štôlne. Tak tedy v pravo i v ľavo od Lúčanského potoka, ktorý sa ale už vyššie potokom Kamenným menuje, nachodia sa opustené bane na železo. V Demänovskej doline pod "Kráľovým stolom" až v 1300 m. výške na pravej strane Kamenného potôčika je štôlňa na železnú rúdu, v ktorých sú 20-25 cm. hrubé rúdne žily odhalené. V tomto nižšom spomenutom horizonte sú dve štôlne, niečo povyše zas dve a tretia je najvyššia. Ich rúda je haematit a obsahuje 42% železa a 1,2 % mangánu, tedy menej železa ako rúdy poľanntej Širokej. Toto sú rúdy Demänovskej doliny Lúčanky, keď si ale povšimneme, že ťahy železných rúd sú východo-západného smeru a to keď i dopustíme, že sú miestami viac-menej poodstrkované, vyklinené a stenčené, predsa len sa odtiaľto ďalej na východ pokračujú a mohli by sme ich v druhej dolinnej vetve Demänovky pri Surovinách, ba aj ďalej v Križianke pod Borom (1389 m.) objaviť, pod ktorým beztak sú pozorované hálne (výsypy hornín so štôlne); odtiaľ pochádza i názov Bor s halni t. j. s hálňami (na starej mape nesprávne Borhalmi).

Už súsedná menšia Kľačianska dolina (Mútunok pod Dechtárkou) a väčšia Ľupčianska (Magurka) sít dolinami prevažne zlatých rúd a antimonitu. V Demänovskej doline pod Širokou leží ešte posiaľ vypajovaná železná rúda na hŕbach, ktorá ale pred 50 rokmi bola dolinou zvážaná a do hrádockej železolejárne dodávaná, práve tak, ako železná rúda Svätojánskej doliny, kde je ešte posiaľ v okolí ústia Ludárovej a Bystrej vo výške 1080 m. v hŕbach, počitujúcich 15-20 železničných vozňov železnej rúdy, nahromadená.

Svätojanská dolina mala bane na štyroch miestach: v Bystrej, v Ludárovej, v Hlavnej či Štiavnickej doline pod kótou 1761 m. a hore v dolinke Červeného Jarku v útvare sliedovej bridlice pod Rovnou hoľou (1723).

V Bystrej doline a Ludárovej doline je vyše 30 provizorných štôlní odhaľujúcich ložiská železnej rúdy so smerom 7 hod. a hrúbky 1-2 m. kvality, v Ludárovej niečo lepšej než v Bystrej, lebo dokým prvé obsahujúci 44 %, druhé len 30 % železa.

Tu na severnej strane Ďumbierskej časti Nižných Tatier má menovite G. Demuth baňským právom chránené baňské pozemky, ale v Ludárovej Krčiakova štôlňa pod Krčiakovou (1493 m.) patrí už známemu A. Odendallovi, ktorý, ako spomenuto, na južnej strane Ďumbiera v okolí Brezna má rozsiahle baňské pozemky.

Od Ludárovej hole (1726 m. na) 200 m. severovýchodne v 1600 m. výške sa tiež nachodia hŕby železnej rúdy sideritu. Štôlňa sa tu už prepadla a zasypala a hŕby železnej rúdy porástly pažiťou, pod ktorou sa nahromadený a s bane von niekedy vynosený siderit mení v haematit.

V Bystrej doline vo vyšnej časti potoka i v pravo i v ľavo, tedy tak pod Kráľovým stolom (1682 m.) ako i pod Ludárovou hoľou (1736 m.) nachodia sa zanechané štôlne železnej rúdy, ktorých plochy východozápadne srnerujú a k severu sa klonia len malým rozdielom od demänovshých rúd, ktoré sa na S. SV. klonia a Z. SZ.-V. .JV. Smerujú.

Práve tak i v Ludárovej doline na pravej i ľavej strane potoka nachodíme zapustlé štôlne, v ktorých teraz, ako môj priateľ glaciolol; Dr. Vitásek spomína, len "zatáraný medveď sa ukrýva." Na pravej strane potoka v troch krátkych bočných, malým jarčekom napájaných dolinkách sú zanechané staré štôlne, od ktorých vedie i zpusltá banícka cesta ku ľavobrežným štôlňam krčiakovým svahom pozdĺž niže rozloženej Krčiakovej (1493 m.).

Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova, 1924