Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova (43. časť - Archaikum Liptova)
zdroj: Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova, 1924
pridané: 26.7.2011

Archaikum Liptova

Archaická žula tvorí osu hlavného ťahu nielen Liptovských Hôľ a s nimi úzko súvisiacich Ústredných Tatier, ale aj južne ležiacich a s prvými parallelne sa vinúcich Nižných Tatier. Žula sa v Liptovských Holách od Sivého vrchu (1806 m.) východne hlavným hrebeňom nielen celými Lipt. Hoľami tiaha, ale prejdúc i do hlavného ťahu štihlých sokorečných Ústredných Tatier i tu hlavný ťah pohoria tvorí až po Belanské Alpy, ktoré sú už z vápenitých tvorieb utvorené a vybudované.

Podobne ku jednotnej žulovej ose Centrálnych Tatier a Lipt. Hôľ družia sa od západu z vápenistých útvarov povstávajúce Liptovské Vápenisté Vrchy, ktorých najvyšší končiar - jestli Sivý vrch (1806 m.) už k Lipt. Holiam počitujeme - je kúželovitý dolomitový Choč (1613 m.).

Nachodíme tedy žulu na hlavnom hrebeni Lipt. Hôľ, ktorý prechádza cez štít Salatinský (2050 m.), Spálený (2084 m.),. Baníkov (2178 m.), Plačlivô (2126 m.), Roháč (2072 m.), pohraničný Volovec (2065 m.), Jarabicu (2142 m.), Končistú (2071 m.). Kamenistú (2128 m.), Tomanovú (1979 m.), Goričkovú Čubu (1881 m.), Gašparovú Čubu (1917 m.), a tiahne sa až po priechod Suchej, ktorý tvorí markantnú východnú hranicu korpulentných žulo-rulových Liptovských Hôľ.

Od Tomanovej sa hlavný hrebeň na sever skrúca a prechádza na vápenisté útvary, ale v Čubách je už zas na východ skrútený a je tvorený žulou. Šírka tohoto lipt. hôľskeho žulového jadra obnáša 7-8 km. V oblasti Salatinského vrchu sa pásmo žuly rozprestiera viac severne, kdežto na východe v oblasti Tomanovej skoro cele južne.

V Ústredných Tatrách prebieha pásmo žuly nielen hlavným hrebeňom, na ktorom sa vypínajú štíty: Svinica (2293 m.), Valentková (2158 m.), Hladký (2072 m.), Lipt. Múr (2167 m.), Čubrina (2435 m.), pohraničné Rysy (2503 m.), Vysoká (2555 m.), Železné Vráta (2436 m.), Malá Vysoká (2196 m.), Svišťovka (2378 m.), Ľadový (2629 m.), Baranie Rohy (2535 m.), Kolový (2425 m.) a Jahňací (2235 m.), ale aj severnými a južnými bočnými či priečnymi hrebeňami, na ktorých čnie národný preslávny Kriváň (2496 m.), najvyšší štít Tatier Gerlach či Kotlisko (2663 m.), hodne v pred vystrčený Slavkovský (2453 m.) a nad Lomnickýcni kúpeľmi sa vypínajúci Lomnický štít (2634 m.).

Pásmo žuly v Ústredných Tatrách siaha od 8-13 km., najširšie je v oblasti Mengusovského plesa, najužšie východne v okolí Kežmarského štítu (2559 m.).

Žulové pásmo Nižných Tatier počína sa niečo východne od Vyšnej Boce asi od východného úpätia Fišerky (1480 m.), kde vyklinene pod rulou mizne. Od V. Boce na západ tiaha sa kopovitou Rovnou hoľou (1723 m.) ku bralnatému, karovému Ďumbieru (2045 m.), kde sleduje hlavný hrebeň, ktorého pohraničné štíty ako Krupovú Hoľu (1890 m.), Chopok (2004 m.), Poľanu (1890 m.), Kotličku (1937 m.), Ďurkovú (1660 m.), Chabenec (1955 m.), Latiborskú Hoľu (1648 m.), Veľkú Chochuľu (1754 m.) a Prašivú (1738 m.) obaľuje.

Nad Magurkou v oblasti Ďurkovej sa na dvoje delí, na južné a severné pásmo. Južné vbehuje do Latiborskej Hole a tvorí menované štíty, severné ale odbočuje od Magurky na Javorinú (1302 m.) a jej svahom ťahá sa západne južnými stráňami Tlstej po Homôlku (1050 m.) nad Lužnou, kde vyklinene zaniká. Pásmo toto obsahuje 40 km. diaľku a 10 km. najväčšiu šírku, ktorá v okolí Kotličky nad Križiankou vystupuje, pri Latiborskej Holi na 2 km. sa zúžuje, podobne niže Železného len úzkym asi 1 km. pruhom na strmé južné úbočie Tlstej prechodí.

Žula Fatry je podoby položeného a zrkadlove prevráteného "t". Objíma Lubochňanskú dolinu a ťahá sa od Smrekovice (1531 m.) nad Osadou oblukovite severozápadne ku Čerňavám Lubochňanskej doliny, ktorou západne prechádza na pohraničnú Vyšnú Lipovú (1221 m.), kde sa v Dedíkovom vrchu v Turci už blízko Sklabinského Podzámku vykliňuje.

Rula prichodí vo väčšom pásme v južnej oblasti Lipt. Hôľ, kde v Bobroveckej doline najširšie 6 km. široké pásmo tvorí, ktoré sa v Smrečianskej, Račkovej a Bystrej doline vždy viac a viac zužuje a v doline Kamenistej úplne vy klinuje. Od doliny Tichej východne a juho-východne zase sa rozširuje a prechodí cez po Krivánsky Grúnik (1579 m.), Kopu (1572 m.), nad Ľaliovú, na Predný Handel, kde pod Soliskom vyše Štrbského plesa (1351 m.) sa vyklinuje a mizne. Dokým sa tedy toto pásmo pod Liptovskými Hoľami okrúhle v 4 km. šírke tiahne, zatiaľ pod Ústrednými Tatrami len v oblasti Kriváňa prichodí a pod ním v okolí Kopy len v 1 km. šírke sa objavuje. Tak tedy široká Ráztoka (1953 m.), mohutný Baranec (2184 m.) a nad Pribylinou vyčnievajúce Jalovičiarky (1591 m.) pozostávajú prevažne z ruly.

Úzke pásmo ruly ťahá sa od Kľačianskej doliny počnúc južne od Mutúnku a Dechtarskej hory v 1/2-1 km. šírke a 12 km. diaľke priekom Križianky, južne od Jaloviarky cez Mošnicu poza Repiská ku Demänovskej doline, kde pri Lúčnom potoku severo-južnou diaklasou mizne. Ďalej pozorujeme rulu vyše V. Boce.

Od Starobocskej doliny ťahá sa objemné pásmo ruly, ktoré sa východne cez štíty Vrbovica (1393 m.), Zadnia Hola (1661 m.), Srnisko (1548m.), Veľká Vápenica (1692 m.), Nad Baňami (1584 m.), Bartkovô (1748 m.), Orlová (1841 m.), Stredná (1877 m.), Kráľova Hoľa (1943 m.), Tri Studne (1508 m.), Úplaz (1557 m.), Predná Hoľa (1546 m.) pokračuje a v Kráľovej Holi dominuje, ktorej úpätím pri priechode Popovom (1056 m.) a aj pohorie Nižných Tatier končí.

Tedy od priechodu Šturca po priechod Popový sa rozprestiera v 107 km. dĺžke zaujímavé pohorie Nižných Tatier. Kým roztok nižno-tatranských vôd od Šturca počnúc po priechod Čertovicu sa tiahne prevažne po žule, zatiaľ od Čertovice po priechod Popovú vlní sa a smeruje po rule a tak i toto pohorie najjednoduchejšie rozdeľujeme na východnú a západnú časť.

Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova, 1924