Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova (42. časť - Útvary paleozoikumu)
zdroj: Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova, 1924
pridané: 18.7.2011

Útvary paleozoikumu

Paleozoikum Liptova je prevažne reprezentovaný permom a to kremencom a pod ním ležiacim červeným pieskovcom. Kremenec či kvarcit tvorí širšiu-užšiu, len miestami diaklasami presunutú a pretrženú, ale preto viacmenej celistvú stuhu pozdĺž rulového, ale prevažne žulového jadra Nižných Tatier. V Bocskej doline prichodí kremenec v okolí Nižnej Boci, kde sa stuhovite východozápadne tiahne, v Svätojanskej doline vyše horárne pred Bystrou prichodí a odtiaľto sa vo vyklinujúcom lome do Demänovskej doliny bočného potoka Lúčanky tiahne, kde je lúčanskou diaklasou k severu posunutý, aby v oblasti Stodôlok (1211 m.) prechádzal cez Demänovku a širším pásmom cez Mošnicu ku Križianke.

Odtiaľto sa kremenec cez Dechtarskú horu (1209 m.) pokračuje ku Kľačianke a v južne zasunutom pásme ku Ľupčianke tiahne, kde obaľuje Veľkú Orúžnu (1064 m.) a západne Malý (1005 m.) a Veľký Klin (1378 m.), ďalej siahajúc na západ, kde sa poniže Osady revúckym lomom ukončuje a pri Červenej Magure (1298 m.) zbytky, úzke prúžky permového melafýru vykazuje.

Melafýr i v Bocskej a jej susednej Malužianskej doline v oblasti Klina (1140 m.) prichodí a západo-východne cez Svidovku až za Tajchovku južne od Malužinej v 1-2 km. pruhu sa tiahnu. Smer tento zodpovedá permovému tektonickému lomu, ktorý pri vráskovaní kremenca sa utvoril a mohutným ťažkým melafýrom sa zahalil.

Kremenec v užšom pruhu sleduje červený pieskovec, ktorý pri Malužinej sa vynoruje a odtiaľto s malým pretržením smeru je na západ do Demänovky, Križianky, Pačianky, kde južne od Vysokej (1319 m.) sa rozšíri, aby sa zas za Ľupčianskou dolinou vyklinoval a s malým pretržením až do okolia Osady siahal a na tomto už potom leží známy krasový trias, v susedstve prevažne mušľovým vápencom reprezentovaný.

Od Bocskej doliny na východ nachodíme v pruhu východnom v okolí Vyšnej Boce paleozoické zelené bridlice, ktoré sa až ku prameňu Čierneho Váhu tiahnu a na rýchlo v okolí Dikule východne i západne karbonové vápence ležia s nadložím, vyše Ždiarskeho zdymadla, karbonového dolomitu.

Tedy na karbonovom vápenci ležia a východne sa tiahajú až po Gríni (13I0 m.), ktorý nad Ipolticou východne sťa korpulentný, horou porastený vrch čneje. Pri Grúni je severo-južná menšia diaklasa, ku ktorej sa družia severovýchodne mohutné melafýrové tektonické lomy v oblasti Doštianky (1236 m.) a Kolesárky ku Čiernemu Váhu, a ďalej ku Vikartovciam.

Spomenuté hony sú vyplnené 500-1000 m. širokou stuhou tmavého erupčného vulkanického melafýru. Tiež v tom istom smere prichodí melafýr i v doline Ipoltici v oblasti dolinky Pieskovej. Ale i mohutná vyvrelina melafýru západne od Ipoltice na Karajke, Holiči (1577 m.), Chmelienci (1510 m.) a Ústredku (1406 m.) spomenutý smer tektonického lomu prezradzuje, ačpráve západne sa už smer kriví a do čisto západného lomu prechádza.

V oblasti melafýrovej Holice (1577 m.) je pozorovateľná prelomená antiklina, na ktorej sa mohutnej šírky i dĺžky a tak i objemu kôra vyvrelého melafýru usadila a upevnila. Je to tu najväčšie melafýrové kompaktné jadro Liptova. Od malužinského melafýru mladšie vyvreleniny andesity a trachyty sú v okolí Tepličky na Starom Dieli (1048 m.) východne a za Krížom hore pod Doštiankou západne. Zodpovedajú západo-východnej diaklase, ktorá bola pri vráskovaní verfenskej bridlice z triasu a paleozoického vápenca z karbonu utvorená a zväčšená. Tento tektonický lom reprezentuje pohyb mladší a preto i menované vulkanické vyvreleniny sú mladšieho pôvodu.

Konečne sa oboznámime s hlavným či jadrovým útvarom vynikajúcejších pohôr Liptova; je to archaikum reprezentované žulou a rulou.

Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova, 1924