Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova (40. časť - Jaskyňa v Okne a pútavá sila krásnej Demänovky)
zdroj: Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova, 1924
pridané: 29.6.2011

Jaskyňa v Okne a pútavá sila krásnej Demänovky

O mojich nových výskumoch v jaskyni Okne nejdem sa tu rozpisovať, bude o nej na inom mieste pojednané, len toľko pripomeniem, že na vyzvanie archeologického spolku slovenskej sekcie, ktorá mala riadny ročný sjazd 1923. roku 7. augusta v Turč. Sv. Martine, dostal som poverenie, aby som jaskyňu "Okno" započal skúmať.

Po prezretí jaskyne s p. tajomníkom spolku Dr. Eisnerom a p. prof. Flórkom s dovolením p. statkára Povolného, ktorý dal jaskyňu zapraviť, zavrieť a opatroval kľúč od jaskyne, dňa 9. augusta vybral som sa do Demänovskej doliny. V nasledujúci deň ráno už boli kopáči z Paučinej Lehoty a Laziska v pohotovostí. Vliezli sme so skvelými nádejami do jaskyne a započali mnohostrannú prácu. I na tomto mieste vyslovujem p. riaditeľovi Dr. C. Purkyňovi srdečnú vďaku za úpravu a cenné pokyny ku jaskynnému preskumu.

Prv ale než by sme boli k tomuto sdelenému systematickému prekopávaniu prikročili, kopali sme výskumné väčšie-menšie sondy, z ktorých významnejšie sú posiaľ otvorené, aby pozorovateľ mohol sa bárskedy na mieste presvedčiť o sledu a jakosti jaskynných vrstiev i jedna väčšia zahádzaná sonda je označená. Pri kopaní týchto výskumných jám nenašli sme to, čo sme hľadali, bolo i sopár zvieracích kostí uložených v hline, ale málo, predsa kopanie nebolo úplne bezvýznamné, zaujímavá oválna pri spodku sa rozširujúca a zase zužujúca podoba korosívnej podzemnej jaskynnej chodby, sled vrstiev až na dno, to všetko v nemalej miere poslúžilo k rozšíreniu znalostí o Demänovských jaskyniach a menovite o jaskyni v Okne. Preto v celku mňa to predsa neuspokojovalo a odhodlal som sa ďalej do jaskyne, presvedčený súc a vediac, že mám z diluviálnou jaskyňou dočinenia, musia tu tedy byt i stopy kosti diluviálnych zvierat a hádam i presnejšie stopy človeka.

Práve pred pár mesiacmi obzrel som si novú Královu jaskyňu. V mysli objavily sa mi ohromné dómy tejto, i veľké chodby "starej" či "ľadovo-kvapeľnej" jaskyne a pozerám sa na túto miniatúru oboch jaskýň. Sú tu siene, ale malé, sú chodby, ale hlieňom zamúlané. Prekopali sme tie zamúlané chodby a v hline asi 60 cm. hlboko objaví sa nám báječná 1 dcm. vrstva diluviálnych kostí, prekopeme druhú užinku i tam sú kosti, ba pozorujeme i kostené v horninu stmelené brekcie, ktoré prechádzajú miestami až do konglomerátov, kde menovite, čo vyzdvihujem, vo vápencovej oblasti žulové okruhliaky vynikajú na jasný dôkaz toho, že tu tiekly v diluviume bystriny ďumbierskej žulovej Demänovky, ponechávajúc za sebou v 150 m-ovej nadpotočnej výške žulový sypký i slepený konglomerátový materiál.

Jaskyňu som hneď aj 25. augusta, nakoľko mi bolo možno, presným rozmeriavaním naškicoval a čo bolo možno v okolí fotografoval, všetké pozorovania presne zaznačil a pripravil k zaujímavému opisu jaskyne "Okna". Ale pre malé nedorozumenie majiteľov jaskýň práca bola v Okne zastavená a tak i publikovanie dosavádnych zaujímavých výskumov v jaskyni Okne vystalo.

No základná práca je prekonaná a publikovanie dosavádneho výsledku v čase nemení na veci ani na význame objavov. Jaskyňa v Okne je vyše 800 m. dlhá a nepozostáva z jedného poschodia, ale práve tak ako i jaskyňa "Nová" a "Dračia" či "Stará", podobne "Psie diery" pozostáva z viac poschodí. Obsahuje celý chodbový systém, ktorý ďalším odkopaním by sa mohol ľahko odhaliť, pri čom by nemusely byť poškodené ani pekné kvaple a stenové kvapľové okrasy, ved tie by sa nerúšaly, len zasypané priechody do tajuplných a nádherných sieň by sa rozšírily a tak návštevníkom jaskyne sprístupnily.

Je to utešená pekná i zaujímavá jaskyňa. Dokiaľ Nová jaskyňa všetko ukazuje vo veľkom, táto skoro to isté v malom. I tu sú pekné jazierka, na ktorých inkrustačná kôra nielen vrstvy vody jazierka predeluje, ale sťa v nejakom muzeume na každej ploche iný výkvet kvapľov a výtvar sraženého vapenca prezradzuje. I tu sú kvapľové vodopády, dekoratívne kvapľové steny, stĺpy, stĺpiky i kvapkanie, ba i rinčanie s hora pošlej premokavej vody pozorovať. Sú časté priepadliska, kde panenská pôda ešte jasne ukazuje odlomené stĺpy, puknutím a prepadnutím dna zapríčinené.

Vo všeobecnosti môžme povedať, že jaskyňa v Okne mierni výstrednosti v Starej a Novej jaskyni pozorované. V Starej sú impozantné a neslýchané ssute, lomy a spády, až dojímave a trapne i bázlive na nás pôsobí ich odlomové drvenisko. Tu toho niet, ale sú i tu mierne priepadliská a menovite čo je zaujímavé, v podobe lievika sú to pravé "doliny" v jaskyniach utvorené i "šikmé spády dna" pozorovať, ale všetko to pôsobí na človeka miernym, príjemným dojmom. Sú tu i priestranné siene, ale ich ráz je útulnejší, domáckejší a preto i príjemnejší.

Čo do krásy nezaostáva ani za jednou tu hor spomenutou jaskyňou. Pohádkové jazierka s povestnými kvapľovýrni výtvarmi, krásne dekorácie stien, budia v nás obraz nezapomenuteľný a predsa mierny, lákavý ale i pohádkový a čo tejto jaskyni najviac dodáva ceny a špeciality, sú v nej objavené diluviálne kosti z jaskynných medveďov a iných jaskynných zvierat.

Tiež otázne stopy pračloveka naplňujú nás pevnou a vrelou nádejou ku skvelejšiemu a radostnejšiemu výsledku.

Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova, 1924