Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova (34. časť - Mystikum jaskýň)
zdroj: Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova, 1924
pridané: 29.5.2011

Štvrté obdobie

skúmania slovenských jaskýň siaha od 1893-1913 a obsahuje 10-ročnú periodu. V tomto období sa už so sústavnýrni vykopávkami pracuje. Nastáva nová doba pre preskúmanie jaskýň. Odborní skúmatelia učia sa z vykopávok západu menovite Francie, Belgicka a Nemecka, hľadiac na všestranné vecné a vyčerpávajúce preskúmania jaskýň. Menovite o archeologiu jaskýň je vrelý záujem.

Podobne už sa ozvú hlasy i o využitkovaní jaskýň. Dosiaľ im len úplne theoretický význam pripisovali, neskôr znčínajú poznávať, že jaskyne i z národohospodárskeho stanoviska sú nie menej dôležité a významné. Otto Herrnan v jaskyni pri Miškovci v doline Sinej našiel náter pravekého človeka, čo i hneď roku 1893 v Peštianskom archeologickom časopise publikoval. Rozvírená myseľ a túha po pátraní diluviálnych predkov ľudstva mala svoje skvelé a obodrujúce účinky.

Započína sa pravé chopanie a sledovanie pravého významu už nie viac tajuplných, lež príťažlivých a lákavých jaskýň. Sdružujú sa skúmatelia jaskýň, aby v spoločnej práci docielili väčších a žiadúcnych výsledkov. Utvorí sa v Pešti spolok - ovšem maďarský - pre "výskum jaskýň", za predsedu si vyvolia zaslúženého muža K. Siegmetha, za tajomníka Horusitzkého.

Po Siegmethovom úmrtí nastúpi Lenhossék, ktorý vo svojom hlboko odbornom tajomníkovi O. Kadicovi sťa sa skvelému výsledku v ďalšom skúmaní jaskýň. Ďalší popud ku skúmaniu jaskýň dodala Pálffyho jaskyňa v okolí a chotári Plaveckého Sv. Mikuláša sa nachodiaca, ktorej diluviálny výzor a v nej nájdené diluviálne kosti zavdaly príčinu ku jej odbornému preskúmaniu.

H. Hillebrand bol poverený s výskumom tejto zaujímavej jaskyne a prácu okolo roku 1913 aj započal a s neočakávaným skvelým výsledkom ju dokončil. Okrem paleolithu aj bohatú diluviálnu faunu objavil, ktorú J. Ďhik zovrubne spracoval, ale T. Kormos len tu najdenú diluviáluu lebku polárnej líšky (Vulpes lagopus, Pall.) opisuje.

Spomenieme ešte, že v tomto istom období v neďalekej Juhoslávii, v jaskyni v okolí Krapine, významný a europského mena speleolog, Kramberger-Gorjanovič prichádza ku skvelým a k šťastným výsledkom diluviálnej fauny a paleotithického pračloveka. Posavádne neočakávané skvelé výsledky jaskýň maly nemalý vplyv na ďalšie skúmanie tiež významných, ale posiaľ ešte málo poznaných a ocenených slovenských jaskýň či podzemných dutín.

Do tohoto obdobia patria nasledovní skúmatelia: E. Terlanday píše v peštianskom prírodovedeckom časopise o Silickej ľadovej jaskyni, K. Siegmet o jaskyni pod Bradlom pri Aggteleku. Dr. K. Brancsík píše o trenčianskych jaskyniach pod názvom : "Päťdňová pionýrska služba v záujme turistiky", J. Istvánffy o "Krásach Nižnej Tatry", K. Siemet o .,Okolí Trenčianskych Teplíc", K. Kolbenhever o "Vysokých Tatrách". Dr. J. Bnumerth o "Úžine Hornádu a útulnom brale". Všetci spomenutí, keď aj názov práce je iný, píšu o jaskyniach. Siegmeth neustále pracuje o tomto temate o tiež píše o jackyni pod Bradlom, podobne o stopácb diluviálneho medveďa v Uhorsku, ďalej opätne o jaskyni pod Bradlom a Sádeľskej doline.

N. Ginzeri podáva zprávu o novej kvapeľnej jaskyni v župe Trenčianskej. Macko opisuje jaskyňu pod Bradlom, Dr. T. Kormos skúma jaskyňu v Stanišovej v Liptove, práca jeho vyšla pod názvom "Stanišovská kvapeľná jaskyňa v župe Liptovskej". K. Horusitzký v Tertuészet tud. kuzlonye 1LIII. sv. 537. sošit p. 716-~21 píše o "Novom poklade našich jaskýň", pod novým pokladom rozumie zúžitkovanie na hnojivo v niektorých jaskyniach hojne nahromadeného zvieracieho trúsu.

Dr. O. Kadič podáva zprávu z roku 1910 o systematickom prekopaní jaskyne pod Bradlom, táto práca vyšla aj v nemeckom výtisku. Dr. J. Hillebrand, ako už spomenuté, skúmal jaskyňu pri Plaveckom Sv. Mikuláši a výsledok svojej práce pod názvom "Nové stopy pleistocenného pračloveka v našej vlasti" v Barlangkutatáši I. sv. p. 19-25 a 42-45 publikoval. O tejto istej jaskyni a síce o lebke polárnej líšky píše Dr. T. Kormos, podobne v Barlangkutatási, tiež J. Ehik o faune spomenutej jaskyne. L. Móricz podáva prehľad o jaskyni pod Bradlom. I. Hefty opisuje kvapeľnú jaskynku pri Svätom Jáne, Cr. Strompl skúma abaujenterskú jaskynnú oblasť, o týchto jaskyniach napísanú zprávu v Nemecku publikuje - Teppner (Geol. Centr. Sv. 19 p. 2~9, Berlin).

Ešte spomenieme zo zoológov jaskýň A. Schmidta, ktorý v jaskyni pod Bradlom a Ľadnickej pri Silici v Gemeri skúma faunu jaskýň vzhľadom menovite na jaskynných brúkov.

Bokor podobne pod názvom "Jeden lov na jaskynných brúkov" píše o faune trenčianskych jaskýň. Spomenuté práce a menoslov ich pôvodcov svedčí o čulej literatúre a živom záujme ale i krásach a bohatstve liptovských poťažne v širšom slova smysle slovenských jaskýň.

Sú tu spomenuté práce len neslovenských autorov. I Slováci sme sa zaujímali o svoje jaskyne, opisovali a skúmali ich. Podobného obsahu práce sú roztratené po Sborníkoch a časopisoch Muzeálnej Slovenskej Spoločnosti a inde. Nebolo by od veci i tieto posbierať napriek tomu, že hlavný prúd výskumov sa u nás len po utvorení Československej republiky utvoril a mohutnou, ale istou a víťaznou vedeckou cestou vo spojení s bratmi Čechmi sa kliesnil a roztekal.

A nasleduje najnovšie obdobie vo výskume jaskýň od 1913 po dnes. To je vojnový a povojnový čas, tlak s protitlakorn, ztratenie biologickej ruvnováhy ľudí a zase ich nastalé ukľudnenie, soslabenie a spruženie životných síl a životaschopnosti ľudstva, zpiatočné hegnutie kotesoru vývoja, aby biologický stroj človečenstva tým uchvacujúcejšie a zdatnejšie ďalej vo vývoji napredoval. By srne sa nazdávali, že v tomto období, poneváč v inom žijeme, ani by ho nebolo treba spomínať, tým menej o ňom písať a predsa tie skvelé výsledky, ktoré srne v tejto, práve najnovšej dobe docielili, dokazujú údiv a veštia krásnu budúcnosť ďalšiemu theoretickérnu i praktickému bádaniu jaskýň nielen v slovenských, ale teraz už rnôžeme zahrnúť i v historických zemiach sa rozprestierajúce jaskyne a povedať, s radosťou vysloviť, jaskýň československých.

Roku 1914 vypukla krutá svetová vojna a vedeckí odborníci z mnohých práve tí najzdravší a okázalejší rozpŕchli sa po rôznych oblastiach fronty, rozmetala ich sila "biologickej víchrice", ktorá zdanlive zamedzila všetko ďalšie pátranie, pokračovné výskumy a nútila mnohých k nežiadanej a nezodpovednej práci. I tí, čo ostali doma, nemohli zdarne pracovať a predsa speleologia nezaspala, výskum jaskýň len zdanlive pauzoval. Pracovalo sa, ba objavovaly sa nové dutiny podzemných labyrintov.

Nielen Horusitzký kope v jaskyni Okne a v jaskyni pod Beníkovou, ak aj nie práve s najskvelejším výsledkom predsa i to znamená napredovanie a nezatajiteľnú prácu. Ale nový impuls ku skúmaniu jaskýň dodá Morava. Náš významný speleolog prvotriedny odborník profesor zemepisu na českej univerzite v Brne, kustos moravského muzea a známy objaviteľ jaskýň moravského krasu "Macochy" vyvolal nový život, nové snahy, nové túžby, novú prácu a nový smer teraz už radostne povieme na poli skúmania československých jaskýň. V Macoche už roku 1914 bolo niečo objavené, toho ale nebolo toľko tj v takom rozmere, ako roku 1920, kde po radostnej oslave štátnej samostatnosti pridružila sa i radosť nad objavením nádhery a veleby Macochy.

Dr. Absolon si utvoril celý speleologieký krúžok zo svojich žiakov, ktorí súc v duchu prakticko-vedeckom vyškolení pracovali ďalej a prišli k výsledkom nečakaným, čo ovšem svojmu veľkému učiteľovi môžu v prvom rade ďakovať. Súsedná blízka naša Morava našla svoju mohutnú ozvenu na Slovensku.

Táto veľkolepí s veľkými nádejami do budúcnosti spojená ozvena zaduní Liptovom, čarovnou krásou Demänovskej doliny v úslní a v skvoste bralnatých Nižných Tatier. Pilný a chtivý žiak Dra. Absolona, konzervátor a správca Demänovských jaskýň, Alojz Kráľ dňa 3. augusta 1921 objaví Macoche podobné veľké dutiny v Demänovskej doline, objaví pri Babe nové bludištia podzemných dutín.

Prakticko-vedecký smer a stále skúmanie, pozorovanie jaskýň je výdobytkom tejto doby, ktorá v histórii našich československých jaskýň aj trefne "Absolonovým obdobím" sa môže pomenovať. My teraz v jaskyniach nevidíme len praobydlenisko diluviálneho pračloveka, pohrobenište zašlej diluviálnej fauny, špeciálne odvetvie zoologie, teraz tam žijúcich živočíchov, tajuplnosť podzemných dutín, krásu polohy; ale vidíme veľkolepé, posiať nevídané a neuveriteľné zázračných rozmerov čarokrásne podzemné muzeum, ktorého pamiatky nielen dostatočne ochraňujeme, ale i pozorujeme, a kým sme s jednej strany ustrnutí krásou a veľkoleposťou dutín, s druhej strany chodievame sa do tohoto muzeuma učiť, aby stne pochopili i tie sily a krásy, ktoré mnoho tisíc rokov utajene skrývala a chránilo príroda pred napredujúcim a vzdelávať sa chcejúcim človečenstvom.

"My nekopeme po zlate, nehledáme železo, uhlí" píše oduševnene Dr. Absolon vo svojom sprievodcovi po Macoche - "my systematicky dolujeme za objevem dalších prostor jeskynních, aby, dík ruchu cizineckému, mohly býti národohospodářsky zužitkovány."

Objavenie jaskýň, menovite starších, pomocou vŕtania, pozorného prebíjania, aby sa krápnikom nič ueuškodilo, predsa ale tak, aby sa posiaľ zasypané a neznáme nové siene, chodby jaskýň otvorily a netušené priestory odhalily, patrí tiež k výdobytkom a ku skvelým poznatkom tohoto obdobia.

Epochálne objavenie v Demänovskej doline nových jaskýň a utvorenie "Ochranného sväzu pre zverejnenie Demänovských jaskýň" sú všetko mohutné doznelky slávnej Macochy. Učme sa, pozorujme a so spojenými silami pracujme. Nádhera prírody javí sa i v netušených, rúškom večnej noci zahalených výtvoroch. V práci občerstvenie a v spojení je sila!

Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova, 1924