Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Knihy

Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova (33. časť - Mystikum jaskýň)
zdroj: Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova, 1924
pridané:
28.5.2011

Tretie obdobie

histórie výskumov slovenských jaskýň sa uvádza odborným preskúmaním a prekopaním jaskyne pod Mníchom pri Liskovej univerzitným profesorom Ľudovítom Lóczym, v Dobšinskej Szontaghom a Krennerom. Toto obdobie obsahuje 22 rokov a trvá od 1871 - 1892. Ešte v tomto období sa stretáme s úplne vedeckými vykopávkami, ale ani toto obdobie neprináša ešte všestranné praktické a vedecké ocenenie jaskýň. Všetky preskumy sú vždy len odtečivého rázu.

Na stále pozorovanie jaskýň ešte nedošlo. Mnohí na slovo vzatí učenci skúmajú jaskyne Slovenska. Neuspokoja sa s opísaním ich polohy, ale všímajú si i morfológiu a genetiku, ich útvary a vzniky, ich palaeoutologiu a archaeologiu, ba aj anthropologovia sa zjavia v podzemných dutinách jaskýň a skúmaj lebky a kosti pračloveka. Ďalej všíma si táto doba vznik a pôvod ľadových jaskýň. Ačpráve metoda priekopov jaskýň je ešte nie úplno ustálená, ale môžeme povedať, že sa už utvrdzuje a v porovnaní k predešlej dobe a jej výskumom značne napreduje a sa ustaľuje.

Ján Kadavý píše o jaskyni pod Mníchorn (Eine Hôlle in Berge Mnich bei Rosenberg in Ungarn. Verhandl. d. K. K. geolog. Reichs-Anstalt p. 200, Wien.). Birling podáva opis Demänovskej jaskyne, len dneskajším geologickým pojmom protimluvne spomína Liptovské Hole či Alpy v oblasti Demänovských hôr. (Die Demänova Feisenhtihle in den Liptauer Alpen. Jahrbuch des ostr. Turisten-Club IV. Wien.)

Tiež známy liptovský bádateľ B. Majláth píše o jaskyni pod Mníchom, podobne i s archeologického stanoviska sa s ňou zaoberá (Tanulmányok az ember eredelének tôrlénetéból Liszkovai barlang. Archaeologiai Kozleményelr. IX. sv, új. f. VI: sv. 2. sošit p. 1-36. Budapest). O Demänovskej ľadovo-kvapeľnej či Dráčej jaskyni ešte píše i Sigmund Kohn (Die Drachenhôhle zu Deménfalva im Liplauer Komitate, Tourist č. 16.).

Univ. prof. L. Lóczy dal prekopať jaskyňu pod Mníchom a výsledok svojich námah publikoval v nasledovných prácach, ktoré v budapeštianskom prírodovedeckom časopise vyšly: A baráthegyi óskori barlang magvizsgálásáról (Természettudományi KózlBny. VII1. sv. p. 481). A baráthegyi barlang megvizsgálásáról. A baráthegyi barlangban talált maradványokról (Természettudományi Kôzlóny. IX, sv. p. 1-16., 321-344), tiež aj v nemeckom preklade: Die Liszkovaer Hohle im Baráthegy (Liptauer Komitat).

B. Schwalbe prirovnáva Demänovskú ľadovo-kvapeľnú jaskyňu ku Dobšinskej či Silickej ľadovej jaskyni (Die drei Eishôhlen von Demenova, Dobschau und Silica. Gaea XVIII. p. 626-628 Kähi), tá istá práca vyšla i vo Verhandlungen der physic. Gesellschaft zu Berlin No 4., 5. Na základe preskúmaných ľadových jaskýň Schwalbe sa ešte i s príčinami a povstaním ľadových jaskýň zaoberá.

(Beitrag zur Frage iiber die Eatstehung der Eishählen. Mitteilungen der Section fiir Hohlenkunde des ostr. Touristen-Club. Jahrg I. č. 2. p. 2-9. Wien.) H. Szterényi, zdá sa, že po príklade Schwalbovom i on porovnáva a opisuje tri známe a významné ľadové jaskyne Slovenska. (Természettudomaínyi Kijzliiny. XV. sv. p· 2711-273. Budapest.)

Na Demänovskú jaskyňu ale nezabudne ani druhý známy bádateľ Liptova J. Mihálík, tiež v opise Demänovskej doliny či v prírodných krásach Liptova spomína Demänovské jaskyne (Turisták Lapja I. Sv. p. 48-52. l3udapest), v inej svojej práci ako v praobydlenískách Liptova spomína jaskyňu pred Bystrou. Ale i vo svojich potulkách po Liptove spomína tutejšie jaskyne (turisták Lapja. II. sv. p. 312-3'?5., 388.).

Z uvedeného vysvitá, že Liptov mal stálych pozorovateľov, ako Mihálika, Majlátha a iných, ktorí aj tu bývali a neustále ho skúmali a bezžistnou prácou a s vedeckým oduševnením, hoc aj nie vždy so žiadúcim výsledkom odhaľovali a oboznamovalí s širším publikumom tento čarokrásny a malebný kraj a mal tak zvaných "precestovných skúmateľov", ktorí už či privátne či úradne navštívili a skúmali Liptov, ale tiež nie menej významnú a ťažkú prácu prekonali.

O iných jaskyniach Slovenska, mimo Liptova, tak o dobšinskej píše M. Szontagh, S. Roth, N. Fehér, J. Mihálik, Dr. E. J. Pelech, S. Makovský, Angličan W. B. Lowe, Ew. Zedtiwelz, K. Schliephacke, J. Scherner, 0. Krieg, Dr. B. Schwalbe, M. Fischer a iní, ale menovite J. Krenner, ktorý ináčej sa rozpisuje i o kostiach v jaskyni pod Mníchom. S. Weber a K. Kolbenheyer venujú väčšiu pozornosť Ústredným Tatrám a opisujú tu sa vyskytujúcu "Alabastrovú jaskyňu".

Čo bol svojím časom pre výskum Liptova Mihálik, Majláth a iní, to bol S. Roth, S. Weber, K. Kolbenheyer, S. Munnich pre odhaľovanie prírodných krás a bohatstva Spiša. Menovite Dobšinská jaskyňa v tomto čase opanuje mysle, mnohí snažia sa s ňou oboznámiť, no podobne i jaskyňa pod Bradlom pri Aggteleku je centrom a hýbadlom jaskynných výskumov.

Prítomne tadiaľ sa ťahá hranica našej Československej republiky a údajne pri rozhraničovaní o jaskyňu, jej význam a tradíciu nebolo dostatočne postarané tak, aby celou oblasťou a podzemnou taju a krásyplnou výzdobou patrila úplne nám. Jej vecná a zaujímavá literatúra ničmenej nezaostáva za literatúrou tiež veľmi cennej a zaujímavej Dobšinskej jaskyne. Pekný článok poslal do nemeckých časopisov o kvapeľnej jaskyni pod Bradlom J. Oláh. J. Nyári hľadá v menovanej jaskyni človeka doby kamennej, podobne jeho praobydlenište. Zaoberajú sa a ňou i mnohí na slovo vzatí skúmatelia, milovníci prírody a učenci ako K. Siemeth, ktorý najviac o nej popísal, ďalej univ. prof. J. Hunfalvy, tiež D. Baksay a fotografista K. Divald z Prešova ju fotografuje, K. Mtinnich zaoberá sa s prielomom a s rozmeraním jaskyne. L. Thalloczy píše a robí jej reklamu v obrázkovom časopise.

Do tohoto obdobia pripadá i práca J. Frivaldszkého o faune jaskýň, S. Munnichova o Haligovskej vápennej jaskyni vo Spiši, Dr. S. Rothova o Poráčskej jaskyni vo Spiši, o Poráčskej, kosti obsahujúcej jaskyni píše ešte i S. Miinnich, podobne v inej práci Š. Roth, o spišských jaskyniach pod názvom: "Cele a do polovice zabudnuté" S. Weber, podobne o spišských jaskyniach pod názvom: "V letnej zime" S. Kleni, o Staro-Ružinských jaskyniach zase S. Roth, tiež do berlínskeho ethnolog. časopisu zasiela prácu o "Horno-uhorsko jaskynných vykopávkach", tiež prácu "Opis okolo Tatier sa nachodiacich jaskýň" do IX. ročníka Mad. Karpat. spolku. J. Lovcsányi v opise "Váh a okolie" spomína i jaskyne. J. Hradský píše o Ľadovej jaskyni v Dreveníku (Zipser liote im Monat Feber. Lticse).

A. Nehring píše o jednom jaskynnom náleze nájdenom v jaskyni vo Vysokých Tatrách. S. Weber opisuje novoobjavenú kvapeľnú jaskyňu vo Vysokých Tatrách. M. Rais zaoberá sa s tepelnými pomerami jaskynnej vody v Silickej jaskyni, podobne na tomto istom temate pracuje i A. Schuller. O Belanskej kvapľovej jaskyni píše K. Kolbenheyer, A. Kreichel a S. Weber. S abaujtorňanskogemerskými jaskyniami zaoberá sa K. Siegmeth. Trenčianske jaskyne spomína Dr. S. Ventura vo svojom spise "Liečivé miesto Trenčianskych Teplíc", podobne o trenčianskych jaskyniach píše K. Schilberský ml.

Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova, 1924