Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Knihy

Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova (25. Liptovské hrady)
zdroj: Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova, 1924
pridané:
24.4.2011

Liptovské hrady

Celé krásne Považie sa až hemží starými, dnes už opustenými hradmi. I Liptov sa honosil troma mohutne vystavenými hradmi. Na severnom okraji Liptovskej paňvy pod Liptovskými Vápenistými Vrchami najmohutnejší, najväčší a pravdepodobne i najstarší hrad Liptova je lykavský zámok, ktorého múry napriek tomu že sa už vyše 200 rokov v rumách nachodia, dosahujú miestami ešte vždy i 20 metrovú výšku. Keby tie rumy, rúcaniny niekdajšieho pyšného hradu vedely rozprávať, mnoho pekného i z:mjímavého, ale i zlostného by sme sa od ních dopočuli. Bude už asi 900 rokov, čo staré múry hradu Lykavy sto;a. Z lisán vieme, že r. 1312 býval v ňom Radomír, ktorý bol súčasne predstaveným, priorom kláštora na blízkom, od juhu strmom, od severa povoľnom vrchu Mníchu vystavenom.

Hrade Lykavský! História sa opätuje, po epizódach života čas sa ďalej svojím počatým tokom pokračuje, Bol si založený Slavianom-Slovákom kniežaťom Mojmírom, za tebou sa usídlil tu spomenutý Radomír, za ním tu velel Dončo zo Zvolena, ktorému kráľ Karol Robert daroval tento hrad - ako spomína St. Klíma - za vojenskú výpomoc mu poskytnutú.

Po Dončovi patril hrad rodine Jarovi Bubek, za ním Peterovi Komorovskému. Pozdejšie sa tu Ondrej Báthory, zas Ján Krušič a po ňom Báthoryovcom podobného mena Iléshazyovci osadili. Iléshazyovci v tomto čase vládli nielen najväčším a najstarším hradom Slovenska Oravským zámkom (už r. 1010 stál) ale i hradom utešenej polohy, chrániacim križovatku ciest Liptova, Turca, Zvolena a Oravy, zámkom Lykavou. Tókôlyi bojoval proti Habsburgom a keď Oravský mohutný, blízko poľských hraníc ležiaci zámok cisárski vojaci už už dobíjali tak on z Lykavky za ženu preoblečený ušiel a nikým nepoznaný napadnul so svojimi ľuďmi cisárske vojsko pod Oravským hradom rozložené a tak svojho otca Emericba Tokólyiho, vtedajšieho majiteľa Oravského hradu vyslobodil.

Lykavský hrad dal Rákóczy II. roku 1707 porúcať a od tých čias nemé múry hlásajú prežitú svoju históriu, ale súčasne i ďalej pozorujú a porovnávajú výdobytky ľudskej kultúry, s predešlým bezželezničným a s dneskajším železničným a pokrokovým časom. Čo bolo pri založení hradu ešte len pohádkou, to sa už prítomne uskutočnilo.

Veď ľudia lietajú už po povetrí! Počatú históriu svoju kniežaťom Mojmírom po toľkej prajnej i menej prajnej epizóde času pokračuj hrade, slávne ďalej varuj ľud k svornosti a teš sa z oslobodenej vlasti!

Hrad by si zaslúžil, ved už dosť pretrpel a skúsil, aby bol žíaducne konservovaný a aby Liptovské muzeum, ktorého je teraz jedna časť v Ružomberku bolo slávnostne prenesené do reštaurovaného hradu Lykavy. Bola by to radosť a slávnosť nielen Liptova, ale i celej Československej republiky, lebo by dokázala, že si vie uctiť minulosť a že vytrvalou prácou a vzdelaním i seba povznesením nádeje sa a teší skvelej budúcnosti. Prítomne patrí Lykavský zámok obci Lykavke.

Spomeniem ešte, že hradská predtým neviedla popri Váhu popod Mních, táto cesta je len novšieho pôvodu, ona viedla od Liskovej ku zámku, miestami ju ešte trocha rozoznať, len neskôr bol oblúk tento skrátený a nová cesta popod Mních urobená, vybudovaná. História spomína zámok Lykavu, jej múry, ač ich zub času ničí, posiaľ čnejú, ale archeologia pod hradom nás upomína na praobydlenisko Liptova, na praehistorickú osadu, čo zatvárame z tam na poliach nájdených i pod južnou stranou hradu roztrúsených starobylých črepov, z ktorých každý je nielen písmenou, ale živou históriou zašlej, zapadlej doby.

Nad Kalamenmi je vršek Kráľov a nad ním Sielnický hrad (1001 m.). Bol tu takzvaný Starhrad, či ústredný hrad Liptova, ktorý z vyše tisíc metrovej výšky mal utešený i so strategického ohľadu dosť priehľadný pohľad Liptova. Díval sa na okolité dediny, na Liptovskú panev z orličej výšky. Ale nedokázal sa, aspoň to dokazuje jeho úplné znivočenie. V XIV. stoleá patril županovi Dončovi, potom Pankracovi z Lipt. Sv. Mikuláša. Prítomne z neho už len stopy pozorujeme, veď asi 500 rokov už v rumoch stojí. Roku 1474 bol úplne znivočený.

Zaslúžilo by si i toto miesto povšimnutia, aby bolo aspoň palesákom opravené a školami i turistami navštevované, k čomu zhotovený nepatrný chodníček by veľmi k dobru veci poslúžil.

Nielen severná obruba Liptovskej paňvy honosila sa hradmi, ale i na južnom leme tejto vlnistej, peknej, výšinnej kotlinky povstal menší hrádok Nový Hrad nad obcou Hrádkom, pri divej rieke Belej s utešeným pohľadom nie síce na južné úslnné stráne Nižnej Tatry, ale s výhľadom na polnočné, severné, massívne rulo-žulové Liptovské Hole.

Ivan Houdek napísal pod názvom "Liptovský Starhrad" zaujímavú peknú prácu, ktorá v Slov. Denníku so dňa 6. januára 1924 v Nedeľnej Besede vyšla. Salvov Domový kalendár: Liptovský Starhrad.

Obtočený studenou Belou na brale karpatského chočového dolomitu stoja až po dnes hrubé metrové múry stavané so zeleného tvrdého pieskovca, ale už v rumoch. Tento hrad má menej impozantnú polohu a s ňou súvisiaci impozantný výzor, ale hral významnú rolu v histórii pekného Liptova. Čo Lykava znamenala pre dolný Liptov, to Nový Hrad znamenal pre horný Liptov. I pod týmto hradom sa nachodia stopy praobydlenísk, ba i urnové pohrobenište práve tak, ako i pod Rohačkou dôkazom toho, že Liptov už bol dávno obydlený a čo história nám neprezradí, to archeologia nám vyrozpráva. Prítomné múry hradu sú asi10 m. vysoké, postavené na 3-4 m. vysokom dolomitovom brale, ktoré sa k západu níži.

Je tu prítomne okresný súd a hrad je Štátnym majetkom. Už vyše 700 rokov stoja teraz už hodne zničené múry hrubého hradu. Keď prejdeme úzkou bránou, ktorá je na západnej strane budovy okresného súdu, prejdeme krátkou chodbou pod zrúcaniny hradu. Pod maďarskou érou bola tu vyložená tabuľka na hrade s nápisom maďarským a slovenským, na ktorej stálo, že sa zakazuje po rumoch hradu chodiť. Pravdepodobne preto, že múry sa pukaly a rúcaly a preto by prišlé publikum svojím pádom ohrožovaly.

Sú tu 4 miestnosti, ktoré by sa daly renovovať a dľa svojho pamiatkového cieľa upotrebiť. Západná miestnosť je úplná, má i povalu, pri nej okrúhle schodište. V stredu je miestnosť bez povale a jednej steny. Táto je najväčšia. Pri nej na ľavo je východne miestnosť s mohutnými výstrelnými špárami.

Táto miestnosť má 4 steny, ale nemá povale, tiež by sa dala upotrebiť. Pod maďarskou vládou boly steny hradu na vrchu zacementované, aby sa nerúcaly a nepukaly tak že by daždová voda dolu po cementovom pokrove stekala. Ale už i tento pokrov sal kazí a na žiadon pád strechu nad múrami nenahradzuje.

Hrad by sa dľa mojej skromnej mienky najlepšie hodil pre lesnícke muzeum už aj preto, že v blízkosti postavená lesnícka škola by mala dobrú poučnú príručku v nahromadenom lesníckom materiále nielen Liptova, ale hádam i celého Slovenska.

Povstanie tohoto hradu tak aj ostatných je hmlisté a neurčité. Vieme ale, že kráľ Vojtech IV. dal už vybudovaný hrad Serafínovi, bratovi Bogomíra tu roku 1441 dostal sa do rúk župana Ladislava Zubáča, potom sa sem dostane už aj pri Lykavskom zámku spomínaný Peter Komorovský. Potom je majiteľom hradu kráľ Matej, za ním Korvín a za týmto obýva brad Štefan Zápoľský, ktorý ale nebol za dobré s kráľom a preto mu ho kráľ Ferdinand I. aj odobral a daroval za jeho zásluhy Battyanimu, za ním nasleduje podobného prízvuku meno Baláššovcov a Šándorfiovcov. Posledný dal hrad opraviť. Potom Ferdinand II. dal hrad Ostrošičovcom, Ale roku 1709 bola zavedená bitka pri Vavrišove medzi kráľovským v Rakoczovským vojskorn a pri tejto príležitosti bol hrad Rakoczovským vojskorn ako majetok kráľovský zrúcaný a znivočený, takže dnes už pozostalé rurny a holé múry hlásajú niekdajšiu jeho biedu i slávu.

I ďalšie historicko-umelecké pamiatky Liptova zasluhujú naležitého povšimnutia a ocenenia, tie sa už ale vymykajú z rámca mojej práce. I historické hrady len preto pripomínam, že históriou a impozantnosťou svojou vzbudzujú obdiv a neobyčajnou nápadnou svojou podobou pútajú nás k lákavému Liptovu.

Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova, 1924