Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova (24. Pôda paňvy, tehliarne a krasové "doliny" či lievičnice)
zdroj: Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova, 1924
pridané: 21.4.2011

Pôda paňvy, tehliarne a krasové "doliny" či lievičnice

Pôda Liptovskej paňvy je prevažne štrkovito hlinastého rázu, ale miestami i piesočnatá a vápenistá. Štrkovitá je pôda pozdĺž riek a potokov na ich náplavných, stuhovitých rovinkách, tiež miestami na diluviálnych terasoch. Hlinastá je prevážne po svahoch tých panevných chopcov, ktoré vrcholia nad pokrovami štrku alebo boly eróziou odhalené a premyté. Podklad hlinačky môžu byt' i diluviálne so štrku sa utvorivšie hliny, ale môže byť i hlinastý s hlinou sa zameňujúci i hlinené lupky obsahujúci oligocénny pieskovec. Piesočnatá je pôda miestami pri rieke Váhu, Belej, tam kde predošlý prúd vody sa oslabil, v prúdové zátišie sa pretvoril, aby mohol väčšie množstvo jemnejšieho materiálu ako piesku, ba miestami i múlu usadiť, ktorý nakopený a stlačený dáva tiež vznik vrstvám hliny,

Podľa povahy hornín môže byť pôda ďalej i morénovitá akú pri Štrbskom plesi pozorujeme. Táto pozostáva lebo z väčších žulových málo zaokrúhlených balvanov, nakopených v celé vršné chrbty a vrchy alebo ako to pri starších morénach pozorujeme (blízko štrbskej stanice) povstáva z menších ale viac zaokrúhlených skál, pomedzi ktoré je menej duán ale viac piesku. Staršie či nižšie morény menej dunia alebo mladšie vyššie, lebo pod nahromadeným skalným materiálom pri mladších morénach je viac špár a dier a ponad ne siaha tenká vrstva humusu či pôdy, ktorú kolembave zakrýva žulokostnatú svažnú morénnu drť.

Svažnodrťovitá pôda je utvorená na mieste a je podobného slohu než hore spomenutá s tým rozdielom, že je erozívneho denudačného pôvodu a tvorí sa neprestajne i prítomne. Toľká hôrna drť už či svažné (pri Popradskom plesi) či vrcholná (pod vrcholom Kriváňa, na južnej strane Ďumbiera) je ešte ani dnes nepokrytá rúškom pažite ale v holých ostrohranných skalách sa vysĺna, tvoriac mohutné recentné "svahové kúžele" alebo "skalné morá".

Slepencovitá pôda sa nachodí prevažne na južnej obrube paňvy v obrubnom, v stuhovitom sprievode eocénneho vápenca, tiež miestami na severnej stopovitej obrube paňvy.

Vápenistá pôda vyznačuje sa mohutnou maternou horninou a tenkým humusom. Vápenistá pôda započína sa na obrube paňvy, vystupuje do pohôr a siaha sa celým impozautným i dosť objemným a významným Liptovským krasom. Vápenitá pôda vyplňuje miestami podhorie paňvy a pozorujeme ju tam, kde sa eocénny nummulitový vápenec na lemovej čiastke paňvy umiestnil. Tiež aj na hrasťach paňvy, ktoré už ale z mesozoického vápenca ba miestami i dolomitu pozostávajú.

Rašelinistná pôda či močiarna môže byt dvojakej jakosti, mokrej a suchej, podľa toho či sa ešte aj prítomne tvorí alebo jej výtvar je nejakou lokálnou zmenou, na pr. vyššou polohou zakončený. Rašelinistná pôda je mastná ("Mačiare" pri Demänovskej) a môže sa odvodnením, obrobením a primiešaním piesočnej pôdy na úplne upotrebiteľnú utvoriť.

Podobne aj sosuvný terén magurského pieskovca, ktorý miestami menší, ale preto roľnícku prácu hatiace močariny preukazuje, môže sa cieľu primeraným rúrkovaním odvodniť, vysušiť a tak v celej svojej rozlohe hospodársky vyúžitkovať. Podzemné rúrkovanie či umelé vysušenie pôdy vidíme pri Mikuláši pod Nicovým na "Mikovom tále".

Pôda Liptovskej paňvy dôkladným obrábaním by tri ráz takú úrodu vydala ako pri terajších pomeroch a práci vydáva dnes. Pôda táto morfologicky tvorí vlnisté, chopečnaté dno kotliny, ktoré je ovinuté strmo sa nad spúšťajúcimi pohoriami. Liptovskej panvy rovinato, hrebenisto-vlnistý povrch, by sa okrem terajšej úrody a terajších plodín i pestovaním ovocín, ktoré by sa nielen dozrely, ale vypestovaním peknej kvality i špecialitou Liptova sa staly, honosiť sa mohol.

Hlina Liptovskej panvy je heterogénnej jakosti. Rozoznávame sosuvnú hlinu, diluviálnu hlinu a oligocénnu hlinu. Hlina hodí sa na vyrábanie a pálenie tehál. Väčšia tehliareň je Jančekovská pri Ružomberku, Weisova, Čaplzova a tretia pri Palúdzke, ďalej pod Brezinami pri Hybiach, na Hradskej hore nad Hrádkom, vyše Trnovca, pri Pribyline na Všaaine, pri Jamníku, pri Jakubovanoch, niže Žiara na ľavom brehu Smrečianky, pri Porúbke, Krivošova v Ondrašovej pod Čerencom a Benkova na Komoniciach nad Vrbicou v pravo od cesty vedúcej k podrohačkovému Plošánu.

Tehliarne založené v diluviálnych hlinách sú fanaticky významné. Už nejedna kostra predpotopného či diluviálueho zvera bola v podobných tehliarňach vykopaná, do muzeumu uložená a tak pre potomstvo zachovaná.

Zaujímavé je, že lievikovité jamy či lievičnice krasové doliny tu, prevažne v eocénnom vápenci pozorujeme. Od Važca južne a východne tiaha sa stuha eocénu a v ňom na Vysokej Hore nachodíme spomenuté nálevkovité jamy, ktorých rôzna podoba i tu sa vyskytuje, prichodia v normálnej "lievikovitej" ale i v cievnej "šachtovitej" podobe, dno ich je zatarasené skálim, ale tu nahromadená dažďová voda nachodí riadny podzemný odtok, ktorý bude, pravdepodobne skvostami podzemných duán ozdobený. Ich priemer a hĺbka je rôzna. Nachodíme nálevnice šírky 2-15 i viac metrovej a hĺbky 3-10 metrovej a niektoré i hlbšie. Takzvanú dvojitú zaujímavú nálevnicu nachodíme za Velinkom tiež v spomenutom vápenistom eocéne, kde pred rokom tam skúmajúc našiel som na dne nálevnice zpetrifikované články stebiel morských lalijíc.

Vzhľadom na kozmické telesá je Oravská paňva od paňvy Liptovskej šťastlivejšia. Tu pri Hutách a Borovom, tedy ešte v oblasti Liptova spadly za bieleho dua pekné meteority, ktoré prítomne sa v peštianskom a viedeňskom rnuzeume nachodia.

Miesta skamenelín sa v liptovskej paňve prevažne na jej obrube nachodia. Rohačka, Vápeničky Zavažna Poruba, Dobákov vršek pri Križianke, pri Kľačanoch a Lupči, na Cmíňovej nad Liskovou, pod Majstrovou pri Matiašovciach, na Velinku pri Podtúrni, tiež aj pri Hybiach, Východnej, Važci a Štrbe tedy všade tam, kde je vápenistoslepencové pásmo eocénu odhalené sa nachodia bohaté miesta skamenelín z eocénnej fauny a flóry.

Na oligocén spomenieme významné miesto pri Lipt. Sv. Mikuláši výmoľ Hája, kde sa v pieskovci odtlaky, šupiny i kosti rýb nachodia, tiež aj odtlaky smesu rastlín a pekných zachovalých listov. Diluviálne skamenelinonosné miesta reprezentuju nám rôzne túfne či tufové kameňolomy Liptova, ako kameňolom na vápencové túfe vyše "Čertovice" pri Lipt. Ľupči, pod "Skalkou" na Lúčkach a inde. Tiež jaskynná diluviálna fauna je tu pozoruhodná (jaskyňa Okno!). Poneváč ale tieto jaskyne ležia už v pohorí, ako Demänovské jaskyne v nižnotatranskom pohorí, sú od panevného dilúvia vzdialené a mesozoikumom isolované.