Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova (22. Poloha a mená obcí Liptova)
zdroj: Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova, 1924
pridané: 3.4.2011

Poloha a mená obcí Liptova

Prevažne len v paňve sa nachodia obydleniská, dediny, obce, mestečká. V pohorí, keď sa i nachodí obec, je to vynimečné a poukazuje na špeciálnu s pohorím súvisiacu prácu - ako na baníctvo - (Magurka). Väčšina obcí leží na dne niekdajšieho záleva Liptova, pozdĺž riek a potokov a na ích štrkovitých, hlinastých i piesočnatých zväčša aluviálnych naplaveniskách. Len niektoré obce (Veterná Poruba) tvoria výnimky a ležia v oblasti nadriečnej, či nadpotočnej na chrbtoch a svahoch mierne zvlnenej panvy. Stále obydleniská, letoviská a obce sú nasledovné.

Na východe pri Štrbskom jarku leží ľudnatá Štrba (829), pod Vysokou Horou na pobreží Bieleho Váhu Važec (792 m.). Pozdĺž cesty (silnice) pri Východňanke leží Východná (775 m.) a pri paňvovej Hybici Hybe (705 m.), pod Soliskom (2314 m.) na morenách Štrbské pleso (1351 m.), pod Veľkou Pálenicou (1150 m.) Podbanskô (950 m.).

Už v oblasti pohoria Nižných Tatier leží neďaleko Čierneho Váhu pri Tepličianke Teplička (919 111.), severozápadne pri Čiernom Váhu Malá Hošková (730 m.) a Svarín (690 m.), pri rieke Belej Pribylina (765 m.), juhovýchodne ľavobrežne Kokava (787 m.), na tom istom brehu pod ňou pri Dovalovke Dovalovo (696 rn.) a oproti za Belou Svätý Peter (6S1 m.), pri vtoku Čierneho Váhu do Bieleho pohôrna Kráľová Lehota (677 m.), vyššie Hrádku na ľavom brehu Váhu pohôra Porúbka (647 m.), nižšie pravobežne sa rozprestiera Liptovský Hrádok (637 m.), pri vtoku Štiavnice do Váhu Svätý Ján (654 m.). Uhorská Ves (611 m.) a Podtúreň (6l6 m.), severne pri Jamničianke Jamník (725 ru.), pri Beňadičianke Beňadiková (607 m.), pri Stošičianke Stošice (600 m.), pri vtoku Okoličianky a Smrečianky do Váhu Okotičnô (596 m.), nad Stošicami Veterná Poruba (868 m ), nad Beňadikovou Svätý Ondrej (690 m.) a nad Sv. Ondrejom severne Konská (812 m.) a bližšie ku Sv. Ondreju severovýchodne Hôra (730 m.) a Jakuboväny (725 m.).

Pri Smrečianke ležia Vitálišovce (610 m.), vyššie Smrečany (718 m.) a ešte vyššie Žiar (740 m.), pri Jalovčianke pravobrežne pri vtoku Jalovčianky do Váhu Ondrašová (567 m·), povyše Bobrovec (634 m.), oproti na ľavom brehu Trstenô (639 m.) a povyše neho Jalovec (680 m.), pod Poludnicou leží (1550 m.) Zavážna Poruba (615 m.), Iľanovo (630 m.) a pod Demänovskou Horou (1301 m.) poľnatý Plošán (636 m.), pri vtoku Demänovky do Váhu Palúdzka (574 m.), povyše Demänová (594 m.) a pri nej vyššie Bodice (600 m.). Medzi Palúdzkou a Okoličným leží pravobrežne Liptovský Svätý Mikuláš (576 m.) s Vrbicou (579 m.), pri vtoku Križianky do Váhu ležia Nižné Dechtary (541 m.) a povyše Vyšné Dechtary (545 m.), pri vertikálnom ohybe Križianky leží Paludza (555 m.), povyše Galovany (580 m.), Ančikovany (585 m.), Cinovisko (591 m.), Kráľovský Svätý Kríž (593 m.), Motkovisko (595 m.), Strana (599 m.), Čermnô (600 m.) a Lazisko (665 m.). Medzi Gálovänami a Paludzou sa rozprestierajú pri Andinčianke Andice (610 m.), pri Beničianke Benice (609 m.), pri vtoku Beničianky do Váhu sú Čemice (564 m.). Od Križianky pri úsá pohôrnej doliny odbočujú dva potoky tečúce cez "Chrast" či oblasť dilluviálneho štrku; prvý je Dúbravianka a druhý Temník. Temník prechádza cez Gôtovany (595 m.) a pri Fiačiciach (582 m.) spája sa s Dúbravkou, vyše Fiačíc pri Dúbravke leží Dúbrava (636 m.) a niže Fiačíc pri úsá Dúbravky do Váhu Sokolče (540 m.).

Pri vtoku Kľačianky do Váhu ležia Vlachy (526 m.), po vyše nich Krmeš (546 m.), nad ním pravobrežne Kráľovská Ľubeľa (597 m.). Nad Ľubeľou pod horou sú Kľačany (642 m.). Pri Malaánke prýštiacej pod Lupčianskou Magurou (1316 m.) leží Vyšný Malaán (622 m.), Stredný Malaán (618 m.) a Nižný Malaán (613 m.). Ľupčianka preteká cez Liptovskú Ľupču (56S m.) a pri jej vtoku do Váhu rozprestiera sa Svätý Michal (508 m.). Pri vtoku Ivachnovianky do Váhu leží Ivachnová (505 m.). Západne od Ivachnovej ležia Lazy (494 m.) a trojramenná Sliačianka preteká cez tri Sliače, cez Vyšný Sliač (590 m.), Stredný Sliač (550 m.) a Nižný Sliač (519 m.).

Tiež Štiavnica, do ktorej vteká Ludrovianka, ovlažuje Štiavnicu (540 m.) a Štiavničku (517 m.) a Ludrovianka Lúdrovú (539 m.). Pri Revúcej leží podhôrna Vyšná Revúca (708 m.), Stredná Revúca (688 m.), Nižná Ravúca (665 m.) a v uzle sbiehajúcich sa ciest väčšia Osada (609 m.), vyše nej v Korytnickej doline pri Mädokyšanke kúpele Korytnica (759 m.), pri Lúžňauke Lúžna (717 m.) a nad ňou už spomenutá, vysokoležiaca Magurka (1.005 m.) a blízko nej kúpele Železnô (1001 m.).

Niže Osady pri Revúcej leží Biely Potok (525 m.), nad ktorým sa rozprestiera pod skalnatou Hrdovou (1102 m.) pohôrny Vlkolinec (718 m.) a pri úsá Revíicej do Váhu rozvíjajúce sa panvové mesto Ružomberok (496 m.) a pri ňom Rybárpole (469 m.). Severne od neho pri Lykavianke pod rumami starého hradu Lykavy leží Lykavka (545 m.), od nej juhovýchodne na bralnatom Mníchu (696 m.) sa rozprestiera malý pustevný Martinček (598 m.), v blízkosti ktorého sa našly na poliach cenné bronzové meče. Pozdĺž silnice, či župnej cesty sa ťahá Lisková (489 m.), cez ktorú priekom preteká malá Liskovianka. Cez Turík (550 m.) preteká Turianka. Ráztočna, Lúčianka a Teplianka je potok pod troma menami zväčša Teplicou menovaný, do ktorého zľava úsá Kalamičianka.

Pri vtoku Teplianky do Váhu je Teplá (510 m.), vyše nej pod madočanským Hájom Mädočany (550 m.), vyše nich sú Lúčky (616 m.) a povyše kúpele Lúčky (626 m.). Pri Kalamičianke ležia Kalameny (560 m.). Medži úsám Turianky n Teplianky pri železničnej trati sú Turianske Lazy (500 m.). Oproti Sv. Michalu leží Bešeňová (520 m.) a pri nej Mitošiny (519 m.). Oproti Vlachám pod Úložiskom (743 m.) ležia pritúlené Vlašky (525 m.), vyše nich pri obecnej ceste Svätá Mara (566 m.) nad ktorou sa vypína povestný vršek Havránok. Neďaleko Sv. Mary vteká do Váhu na ďaleko rozvetvená a z Liptovských vápenatých vrchov svoje vody berúca náplavná rozvodnivá Sielničianka, ktorá pri Parižovciach (540 m.) pozoruhodná, až k Sielnici (562 m.) siahajúcu alluviálnu náplavnú, zo štrku pozostávajúcu rovinu utvorila.

Do Sielničianlcy s prava vteká Sestrčianka, ktorá prijíma s prava Bobrovianku, pri ktorej leží Bobrovník (588 m.), s Pava malú Hlinianku s Hliníkom (590 m.) a Svätánku so Sv. Annou (638 rn.) a Lopotinami (642 m.). Pri úsá Svätánky do Sastrčiemky sú Dušany (630 m.), Bukovina (628 m.) a po niže v bok Janošovce (626 m.). Do Sielničianky vteká s prava Prosiečianka, pri ktorej leží známy Prosiek (598 m.) a do tejto vteká s Pava Ižipovianka, pri ktorej ležia Ižipovce (636 m.).

Vyše Sielnice sa menuje Sielničianka Kvačiankou, pri nej ležia Kvačany (615 m.), vyše Kvačian už v Oravskej paňve, ale ešte v oblasti Liptova volajú Kvačiansky potok Hutiankou a pri ňom ležia Huty (789 m.). Do Hutianky s prava sa vlieva Sviniarka, pri ktorej je obec Sviniarky (850 m,), Novoty (848 rn,), ďalej sa vlieva Borovianka, ktorá preteká cez Borovô (828 m.), nad Ráztokankou Ráztoka (810 m.). Do Kvačianky s prava úsá Dlholúčanka, pri ktorej je Dlholúka (611 m.), s ľava Suchánka tvoriaca hranicu Liptovských Hôľ a ktorá priberá Híňovú a bystrý potok z Poľany, ktorý pod Majstrovou pekný 8 metrový vodopád tvorí a tam pri horárni a starom mlyne spája sa so Suchánkou. Pri Suchánke ležia Vyšné Matiašovce a Nižné Matiašovce (626 m.). Pri bobrovníku na Uložisku ako Martinček za Mníchom leží Tvarožná. Severovýchodne od Sv. Mary pri Sestrčianke sú Nežitovce (570 ,n,), od nich severovýchodne pri Prosečianke Vyšný Zadiel (581 m.) a Nižný Zadiel (571 m.). Východne od Sielnice pri Beňušovianke ležia Beňušovce (600 m.), pri Trnovčianke Trnovec (5~>9 m.), povyše Pavlová Ves (622 m.) a Bobrovečk, sem s prava ústi Benikovianka, pri nej sú Benikovce (690 m.), a Beharovianka, pri ktorej sú Beharovce (630 m.). Medzi Parižoveami a Ondrašovou pri železničnej trati rozprestierajú sa Nižné Ráztoky (546 m.) a Vyšné Ráztoky (550 m.).

Oproti Vyšným Ráztokám na druhej strane Váhu pri župnej ceste sú Čemice (552 m.). Dechtary, Parižovce, Ráztoky a Čemice ležia na úrodnej náplavnej alluviálnej rovinke, ktorá k Sielnici, Sv. Mare a k Mikulášu sa úži a vykliňuje.

V pohôrskej oblasti Tatier na ľavo pri Váhu leží Černová (491 m.), na pravo Hrboltová (479 m.), Pod Havranom (1035 m.) Sôšov (464 m.) a poniže Gombäš (Hubár, 450 m.), cez ktorý priekom tečie malá Lanovianka. Poniže otvára sa nám mohutná a veliká Ľubochnianska dolina s Lubochniankou, pri úsá ktorej rozprestierajú sa v peknej polohe štátne kúpele Lubochňa (449 m.) menované.

Pri ústí Škutovianky do Váhu na pravo sú Stankovany (441 m.), oproti Stankovänom za Váhom je Strakov (443 m.), Lazy (446 m.) a Rojkov (438 rrs.). Neďaleko, východne od Šôšova ústi Komjaťanka, pri nej v jej hornom úvodí leží Kornjatná (634 m.), ktorá svojimi bronzovými nálezami sa stala ďaleko známou. Ešte v pohorí Nižných Tatier leží pri ceste vedúcej do Zvolena Malužiná (753 m.), cez ktorú preteká zlatonosná Bocianka a pri nej sa vlieva do menovaného potoka i Tajchovka či Malúžianka, ktorá priberá s prava Hodrušu a s ľava Striebornicu. Pri Bocianke leží Nižná Boca (851 m.), Stredná Boca (900 m.) a Vyšná Boca (851 m.), pri ktorej sa nachodí výtečnej chuti železitá kyselka a cez ktorú vedie dobre udržovmá cesta na 1238 m. vysoký priesmyk Čertovicou zvaný, ktorý delí Nižné Tatry na východnú a západnú časť.

Z týchto tu spomínaných a vypočítaných prítomných obydlenísk Liptova najvyššie leží kúpeľ Štrbské pleso (I351 m.), Magurka (1005 m.) a najnižšie leží Rojkov (430 m.) pri Stankovänoch. K nižnotatranským pohôrnym osadám patrí: Teplička, Hošková, Svarín, Vyšná, Stredná a Nižná Boca, Malužiná, Železnô a Magurka, Lúžna, Korytnica, Osada a Biely Potok; k fatranským: Vlkolienec, Rybárpole, Černová, Hrbôltová, Šôšov, Hubár (Gombáš), Lubochňa, Stankoväny, Strakov, Lazy a Rojkov; k oravskej patria: Komjatná, Huty, Borovô, Sviniarky, Novoty a Rázloka; ostatné obce a obydleniská patria už do oblasti liptovskej paňvy.

Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova, 1924