Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Knihy

Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova (17. Rozloha, podelenie a výškové body paňvy)
zdroj: Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova, 1924
pridané:
9.3.2011

Rozloha, podelenie a výškové body paňvy

Liptovská panev je asi 15 km. šírky, miestami i širšia, pri Ružomberku užšia a dĺžky 50 km., tvorila tedy len malý zálev, ktorý sa ale na východ pokračujúc rozväčšuje. Liptovskú panev delíme na dve časti na

Vysoko - Tatranskú a
Nižno - Tatranskú časť

ktoré časti jednu od druhej rozdeľuje najväčšia rieka panvy Váh. Tú prvú, či pravobrežnú časť možno podeliť na Ústrednotatranskú, na Liptovskohôľsku a na Liptovslzo-váp.-Vršiskú časť. Tá druhá je viac-menej jednotná, ale preto tiež rôzny diluviálny štrk obsahujúca.

Najvyššia časť paňvy sa nachodí pod Kriváňom vo Veľkej Pálenici (1150 m.) a Hrádok sťa panevná hrasť sa vypínajúci je nižší, len 1136 m. vysoký, ale súčasne je najvyšším triangulačným bodom východnej časti panevnej, kdežto na západe najvyšší vrcholec Liptovskej paňvy, medzi Matiašovcami (626 m.) a Bobrovečkom (96$ m.) sa ťahajúci chrbát Čiernoho Hája (915 m.), ktorý je súčasne i triangulačným bodom je najvyššou hlavinou západnej panvy. Vrcholec Hája (915 m.) leží pri Suchej doline pod Babkami, tedy na rozhraní dvoch pohôr a síce Liptovských Hôľ a Liptovských Vápenistých Vrchov, lebo za rozhranie týchto spomenutých pohôr berieme Suchú dolinu a Bieloskalský priesmyk, ktorý vedie už cez Oravu na Zuberec a Habovku (730 m.). 090

Najnižšia časť panvy nachodí sa západne pri Ružomberku, kde Váh pri 488 metrovej výške opúšťa panev a prediera sa ďalším 15 km.-ovým Fatranským priesmykom na turčianske rovinné oku lahodiace nivy.

Liptovská paňva sa od východu na západ kloní a v severnej časti vyššie body vykazuje, ako na južnej časti či ľavobrežnej strane. Významnou požiadavkou terénu je správne, Pudom užívané pomenovanie či nomenklatúra máp.

Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova, 1924