Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova (15. Heterogénny útvar hlinastého magurského pieskovca)
zdroj: Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova, 1924
pridané: 6.3.2011

Heterogénny útvar hlinastého magurského pieskovca

Oligocénny magurký pieskovec vypĺňa značnú časť Liptovskej paňvy. Na viacerých miestach vidíme jeho vrstvy poučne odhalené. Tak i pri Lipt. Sv. Mikuláši v Hájovom výmole, kde môžeme pozorovať nielen záhadné útvary problematických hieroglyfov ale i skameneliuy, ba i zaujímavý klukatovráskový vybudúnok tohoto hlinastého sklzivého pieskovca. Magurský pieskovec je v čŕstvom vstave namodrastý a vápenistý a preto so soľnou kyselinou šumí. Zvetráva do šeda, žlta i červenkava, mnohoráz vidíme na ňom obvodove zvetravačné pruhy s čŕstvym modrým jadrom.

Je miestami mäkký (Háj) i sypký (Úložisko) miestami ale i tvrdý (Jarky pri Teplej), a to menovite vtedy, keď prechádza do konglomerátu a sliene. Odlučuje sa na 50-20 cm. dlhé, 30-10 cm. široké, 10-5 em. hrubé kvádre, ktoré boly z lavicových vrstiev pozdĺžnymi priečnymi, niekde i kosmými puklinami od celku horniny odlúčené. Obsahuje i sklzné plochy jemnou kalcitovou kôročkou obtiahnuté a vyleštené.

Obsahuje miestami i malé dutiny a trhliny, v ktorých sa 3 mm. veľké kalcitové kryštály vytvorily. Vrstvy pieskovca sú rozmanité, i čo do hrúbky, jakosti, výtvaru a hmoty. Tu vrstvy lavicovatejšie, hrubšie sa s vrstvami užšími, s hlinastoslieňovitými bridlicami, hliuami ako žltými a belasými pieskovcovými bridlicami i slieňami a konglomerátmi zamieňajú. Hore Výhonom do Hája idúc, človek po hlavinách, vyššie po plochách vrstiev kráča. Vrstvy sú prevažne severovýchodného 30-40 stupňov veľkého sklonu. Sú to menšieho rázu vrásky, ktorých sklon a smer miestami sa náhle mení, práve pre ich kolenatosť a kľukatosť.

V magurskom pieskovci kameňolomu v Liptove posiaľ ani skoro niet, a to len preto, že sa nehodí na stavbu ani na štrk, a miestami nielen že mnoho hliny obsahuje, ale sa s ňou i pestré zameňuje. Len tie kvádre, ktoré miestami na povrchu (Výhon Hája) pozorujeme, sbiera ľud do fundamentov, ale na budovu sa táto hlinastá hornina nehodí. Ľud sám ju "studenou skalou" menuje, poneváč z nej vybudované maštale sú mokré a preto studené a nezdravé.

Magurský pieskovec jo na skameneliny chudobný a keď aj miestami (v Hájovom výmole) obsahuje petrefakty, sú to zväčša nedobre udržané odtlaky rýb, šupiny z rýb, plutve, kosti, zuby i čeluste z rýb, dľa šupín súdiac morských rýb i melettovým veľmi podobných.

Práve v Hájovom výmole, ktorý prítomne reprezentuje nazad rastúcu neustále sa tvoriacu novú dolinku dĺžky asi 300 m., šírky 20-40 m. a hĺbky 8-12 m., nachodíme na 1 cm. veliké i menšie, hladké i zrnkovité šupiny z rýh, obratle, klinovité zuby, ozubené čeľuste z rýb, rozmetané plutve z rýb, ba aj celé, bruchaté 4-5 cm. dlhé rybky, ktorých ale hlavná chyba je v tom, že sú zle zachované.

I odtlaky rastlín tu nachodírne; tieto sú dvojaké: listovité a konárkovité. Na teplé paleogénne klíma poukazujú prevažne listy figové, ktoré tu v tom čase pri krásnom záleve Liptova na pobreží severnom, južnom a západnom rástli. Konárkovitá smes rastlín nachodí sa i v Hájovom výmole, ale prichodí hromadnejšie aj inde, ako na pri Ondrašovej na brehoch Jalovčianky, pri Vitálišovciach na brehoch Smrečianky, pri Štrbskej stanici a inde. Táto konárkovitá zmes je miestami (Kvačany na Brezinách) sprevádzaná i nitkovými vložkami hnedého uhlia (Paludza, Lipt. Ľupča, Huty). Miestami pozorujeme na pieskovci železivé pruhy, ktoré sú veľmi podobné odtlakom rastlín a na prvý pohľad až príliš klamlivé. Iste, že v terciéri i v našom prítomne dosť chladnom a hmlistom Liptove bolo podnebie cele iné hodne teplejšie, úslnejšie, miernejšie, pravidelnejšie, viac rázu marínneho než extrémneho, kontinentálneho.

Podobný pieskovcový útvar sa nachodí i v okolí Oravy, okolo Levoče, Vikartoviec a Prešova. Levočský je ale hrubozrnnejší a skameneliny, ba i len stopy skamenelín sú v ňom ešte zriedkavejšie. Tým bohatší je magurský pieskovcový útvar na hieroglify. Sú ony podoby i veľkosti rôznej. V Hájovom Výmole a pri Štrbe našiel som: cigarovitej, konárikovitej, kyjakovitej, mechúrkovitej, jamkovitej, uzlovitej, hlistovitej, vulstovitej, brázdovitej, perovitej a inej rôznej podoby hieroglify.

Vrstvy magurského pieskovca sú nie práve veľmi pôdopevné. Na svahoch sa často stáva, že sa ich pevnou sa zdajúca pôda pošinuje, sklzuje alebo miestami i prepadne. Je to tak zvaný "sosuvný" terén, ktorému moderní geologovia veľký význam pripisujú a na geologických mapách ako významnú a zo stavebného stanoviska značne nebezpečnú složku pôdy i riadne kartirujú.

Takýto sosuvný terén na mnohých miestach Liptovskej paňvy pozorujeme práve tak na západnom a južnom svahu pri Lipt. Sv. Mikuláši sa rozprestierajúceho Hája Nicovieho, ako západne na Kopaniciach vyše "Úkolníc" pod Horou na Porubských zemi, veľmi poučne na Úložisku pri Svätej Mare, pri Teplej na Jarkách a Slatvínach a inde.

Poneváč magurský pieskovec pozostáva z tuhších lavíc i bridlíc, tiež z mäkkej belasej i žltej hliny a hlina vodou presiaknutá po svahu sa sošmikne, berúc so sebou i tvrdší materiál pieskovcové lavice, ktoré zase sa na hladkej naklonenej a pošinujúcej hline ľahko sosúvajú. Miestami bridlica a hlina sošmikne sa so strmého svahu a tvorí takzvaný "ztečený teren", ktorý poučne západne od Havránka na Uložisku pozorujeme.

Kým sosuvuý terén tvorí chopce, zatiaľ ztečený terén sa podobá skôr nejakému ztečenému a stvrdlému, pažiťou porastenému múlu. Pri sosuvnom teréne rozoznávame strmú polmesačnú odrypnú stenu, pri nej kruhovitú miestami 10-20 metrov dlhú nerovno stráňovú dolinku, pri nej opozičnú polmesačníi strmú ale menšiu stenu a za ňou sú sosuvné chopce, ktoré miestami tvoria sosuvné terasy. Celá sosuvná oblasť sa menuje sosuvným priestorom.

Mal som príležitosť pozorovať v Liptove trojaký sosuvný terén: 1. ztečený západne od Havránka na Úložisku, 2. chopečnatý na Kopaniciach západne od "Nicovieho" nad "Sekerkou" a 3. terasovitý pri Teplej, východne od Jarkov pri Slatvinách.

Magurský pieskovec je okolo Mikuláša hlinastého rázu a preto aj pramene sú v ňom hojne obsažené. Tak na pravom brehu ako i na ľavom brehu Váhu všade vidieť z terasových dolinných svahov vyvierať pramienky, čo tiež magurskej tvorbe, ktorá z rôznej hustoty útvaru pozostáva, pripisovať treba. Spomenutý pieskovec obsahuje vrstvy vodu priepustné a úplne nepriepustné či hliny a v oblasti týchto sa objavujú pramienky. Tieto ale nielen na Váhových dolinných terasoch pozorujeme, ale i po bokoch tých priečnych dolinných terasov vidíme, ktoré tvoria dolinkové schody či brehy tým potokom, ktoré sa do hlavnej vodnej žily Liptova do Váhu vlievaju.

Nielen vo výmole IIiíja, ale aj v Smrečianskej doliny panevnej časti pri Vitálišovciach, na pravom brehu potoka, pod Hájom sú vrstvy magurského pieskovca rezivou silou rútiacej sa Smrečianky poučno odhalené. Tu vidíme kompaktne pieskovcové, prplinaté či chrablavé lavice i 1,20 m. hrúbky, ktoré sa miestami podobne ako vo výmole Hájovom na SZ pod 30° klonia a s mäkšími pieskovcovými bridlicami i s tenšími pieskovcovými lavicami tak ako na Úložisku sa zameňujú.

Hore vyššie popri potoku idúc pozorujeme, že na týchto hrubších, pevnejších a kompaktnejších laviciach zas ležia tenšie a mäkšie pieskovcové lavice, ktorých mohutnosť 1-2 dcm. činí a ktoré sa podobne i 1 m. hrúbky pieskovcovými lavicami zamieňajú, sú mladšieho útvaru, ale toho istého smeru len sklonu niečo menšieho (20° stupňového). Magurský pieskovec je ďalej na Havranku a Úložisku tiež aj vo výmole pri Teplej na Jarkách poučne odhalený, i pri Nižných Matiašovciach podobne niže Kvačian na pravej strane potoka, podobne vyše Kvačian na poľnej ceste vedúcej na Breziny, v železničnom prieseku pod Štrbskou stanicou, na ľavom brehu Demänovky niže Demänovej sa odhaľuje.

Magurský pieskovec sa po celej panve tiahne, ale pod Liptovskými Hoľami a pod Ústrednou Tatrou je hojným glaciálnym diluviálnym štrkom a miestami z neho povstalou hlinou zahalený, len pozdĺž potokov, výmoľov, jarkov odhalujú sa jeho štrkom pokryté vrstvy, tiež tam kde silnejšia erózia a denudácia poodvážala a zas na iné miesto usadila glaciálny diluviálny pokrov. Pod Liptovskými Vápenistými vrchami a Nižných Tatier severnej paňvovej časti je i menší i kratší tento glaciálny pokrov, tak že tu na povrchu miestami magurský pieskovec dominuje.

Keď plytko-morský, hrubší, magurský pieskovec sa usadzoval, už tvorila Liptovská panev zálev nehlbokého mora, do ktorého oligocénne rieky, výmoly, jarky a potoky valily svoje náplaveniská a vody. Vec~ iste v eocéne sa tu utvoril značnej hĺbky zálev, ktorý v nastávajúcej dobe oligocéna menovite koncom tejto doby už miznul a sa menil.

Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova, 1924