Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova (12. časť - Alluviálne rovinové náplavy)
zdroj: Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova, 1924
pridané: 26.2.2011

Alluviálne rovinové náplavy

Mikulášska alluviálna rovinka ťahá sa stuhovite pozdĺž Váhu od Velinku (725 m,) po obec Svätú Maru a vrch Úložisko (743 m.), východne sa pri Hrádku vykliňuje a západne pri Vlachách zúžuje, aby pri Ivachnovej zase sa rozšírila a pod ružomberským Mníchom (696 m.) smerom k Rybárpoľu podobne vyklinila.

Rovinka táto pozostáva z hornín, naplavených a nasnášaných z oblasti jej bystrotokých a šumivých potokov, a obsahuje hlinené či múľové, pieskové a štrkové vrstvy. Posledné sú prevažne žulové a cele takej jakosti, ako ich odhalené v samom riečišti Váhu nachodíme.

Prejdime sa k vrbickému drevenému mostu a pečlive poprezerajme naplavené zaokrúhlené skálie či okruhliaky riečišťa Váhu; sú tu rôznej veľkosti i jakosti okruhliaky, nájdu sa prevažne z tvrdej svetlej žuly, zo žulového porfýru, z ruly i žulovej ruly a z melafýru. Tento posledný vzácny eruptívny hosť z oblasti nižnotatranskej doplával k nám pomocou Čierneho Váhu. Prichodí v hľuznatej i živcovitej štruktúre. Tá prvá vo zvetralom stave dodáva mu značnej dierkovatosti.

Tiež prichodia tu okruhliaky z tuhého červeného pieskovca, podobne kremenca, z pieskovcov vápenistých a slienistých, z dolomitov a vápencov, slieňových bridlíc i slieňov, z konglomerátov jemných, stredo- i hrubozrnných, z amfibolových bridlíc, jemných i hrubozrnatých, z hnedých, červenkavých hlinených bridlíc a kremeňa.

Nakoľko sliedová bridlica či svor je v Liptove zriedkavejšia, tak i v riečišti Váhu lebo úplne chýbä alebo len zriedka prichodí. Táto nachodí sa impozantne vyvinutá na južnej strane Nižných Tatier okolo Brezna.

Pri najdolnejšom toku Váhu Liptova, pri Stankovänoch, nachodíme v riečisku okruhliaky čo reprezentantov skoro všetkých tých geologických a petrografických útvarov, ktoré tvoria územie Liptova. Každý potok berie horniny so svojej oblasti, pretvoruje ích na okruhliaky, guľatí ich a tiská, ženie do Váhu, aby v ňom a s ním opustily Liptov a tvorily ďalšie nižšie povážske sedimenty.

Splakuje voda, splakujú potoky naše hory a berú ich materiál, aby ich znížily a z pobratej hmoty nové vrstvy a horniny tvorily a v zátiší prúdu usadily a tak náplavne väčšie-menšie roviny tvorily.

Do vodnej oblasti Váhu patria aj zkamenelinouosué horniny, a tak i tieto - ale zriedkavejšie - nachádzame v riečišti Váhu, ba aj kúsky pračrepov sa miestami ukazujú. Lebo poznamenať treba, že Liptovská paňva, po ktorej sa polia a malé háje rozkladajú, je i prítomne zaľudnatená, po jej vlnisto-chopečnom povrchu sa väčšie menšie dedinky rozprestierajú a niekedy bola i úplnejšie zalesnená, ale praobydleniská drievnych Liptákov sa i vtedy po ich sráznych i umiernených chopcoch umiestňovaly.

Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova, 1924