Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova (10. časť - Bohatstvo i krása kúpeľov Lúček a vápencovotúfovité útvary)
zdroj: Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova, 1924
pridané: 21.2.2011

Bohatstvo i krása kúpeľov Lúček a vápencovotúfovité útvary

Zvýšenej pozornosti zasluhujú vápencovo-túfovité tvorby Liptova z doby tak diluviálnej, ako i alluviálnej, lebo sú v úzkom spojení s minerálnymi prameňami tohoto kraja.

Túfovité tvorby sú v Liptove dosť vyvinuté. Tak nachodíme pekný túf prevažne s listovými odtiskami i pri kúpeľoch Lúčkach (616 m.), kde prí obci na ľavom boku cesty sa nachodí aj viac metrov vysoký kameňolom menovaný "Na Skalke", kde lámali a lámu túf, tento výtečný stavebný materiál na stavbu bydlísk i do fundamentov, bočných stavisk i domov. Z dediny Lúčok cestou idúc do "teplíc" či kúpeľov vidíme, že vyše obce je cesta vrezaná do túfového útvaru a v pravo i vľavo vyčnievajú tufové vrstvy hodne dierkaté a cievnaté. Táto cievnatosť či rúrovitosť dosahuje ba i presahuje 1 dcm. v priemere.

V pravo sa rozprestiera kostolná plošinka a v ľavo mohutné vápencovo-túfovité bralo v podobe vršku "Na Skalke" menovanom, so spomenutým, i ohľadom náleziska zkamenelín významným kameňolomom. Povrch tohoto vršku - kde sa nachodia polia - je tiež plochatý, ako to i s Pliešky (980 m.) východne nad kúpeľami sa rozkladajúceho bralnatého vrchu veľmi dobre a prehľadne rozoznať. Ostatne odtiaľto je pohľad na súsedné okolo kúpeľov sa dvíhajúce vrchy pútavý a utešený.

Vyjdúc do polovice svahu Pliešky, odhalí sa nám zaujímavá panoráma pestrých vápenistých vrchov a pomedzi ne sa ťahajúcich ukrytých dolín. Na ľavo sa rozprestiera už spomenutá plochatinka "Skalky", pod ňou dolina Markuška, pri nej v úzadí málo hôrnatá, ale bralnatá Smreková, ďalej nasledujú zaokrúhlené Petrečky, pred nami tupokúželovité lesnatopašienkovité Surčinie, v úzadí ostrý, plešivý sokorec skalného dolomitového Choča, viac na pravo horou porastené Žliebky, skoro vodorovný chrbát Novej Pálenice, pri nej nad obzorom Chrapače a pod nimi Požiariná. No ďalší obzor nám už zahaľuje vápenistobralnatý, šedý sokorec stupňovito-svahove,j, strmej Pliešky, pri ktorej sa ešte i Havran a Stibiková rozprestiera. Veľká dolina Ráztočna či Lúčianska zavedie nás cez serpentínový, lučinný, senníkový priesmyk do Oravy. Od priesmyku na ľavo vidíme holé, skalné, vápenaté múry Holice, ktorá ku Choču smeruje, pod ňou sú lúky a úbočiny Prašivou menované. Na pravo shliadneme zas lesnaté svahy Žihlavného a lúčneho Osobitného.

Vyše lúčianskych liečivých kúpeľov ku lúčianskemu priesmyku idúc, prvá dolinka na ľavo, ktorá sa nám otvorí, je dolina Suchá; v jej úzadí vypína sa vrch Javorie. Nasleduje, tiež v ľavo, dolinka Jastrabá, a medzi Suchou a Jastrabou sa rozprestiera vršek Hájom menovaný.

Zaujímavá, klokotajúcim potôčkom oživená i z geologického, geotektonického stanoviska nanajvýš pozoruhodná, pod starý strážny a impozantný Choč vedúca je dolinka Jastrabá. Tu sa nachodia i na 1 dcm. dlhé, 1 cm. hrúbky belemnity, morskí, už vyhynulí, júru charakterizujúci hlavonožci, tiež aj ammonity a iné zaujímavé morské petrefakty. Dolinku túto a jej srázne úbočie skúmajúc zbadárne, že na spodku leží červený pieskovec, na tomto sú uložené kosenské vrstvy (s Terebratulou gregariou Suess), na tieto sa ukladá fľakový slieň z liasu (s cephalopodami) a na tejto ležia vrstvy bridličnatého žltobodkového aplychského vápenca, na ňom neokomový slieň a konečne na tejto tvrdšia, bralnatá hmota typického chočového dolomitu.

V Jastrabej nachodí sa pod Chočom i "branná hora"; týmto horám, ktoré zamedzujú úšusty skál, ako aj "hôrnym lúčinárn" a "pastvinám", tiež "sadienkam" mala by sa väčšia pozornosť venovať a náš ľud, v tomto smere ešte zaostalý, nedeľnými poučnými prednáškami poučoval.

Tiež riadne pestovanie hory nielen svojou sriadenosťou vyniká a je chlúbou kraja, ale ona je i významnou jednotkou a složkou meteorologickou. Hory majú veľký význam na podnebie patričného kraja, na úslnosť a daždivosť, na miernenie zimy a ochládzanie horúčosti, majú veľký význam hydrologický, na povodne, na riadny i mimoriadny tok vody.

Bystrinná voda Ráztočianky hádže hučive svoje čerstvé vlnky o prekot cez vápenisto-slienité hlavy vrstiev, ktoré tvoria uhol s plochou vody opačného smeru a sklonu. Ponáhľa sa cez červené bridlice, útvary fľakového (šedého, zelenavého i červenkavého) slieňu popri vyčnievajúcich odhalených doskovito-slieňovitých, zvučne znejúcich skladaných brál.

Lúčiansky vápencovitý túf povstal z niekdajších prameňov, ktoré už zanikly alebo sa posunuly, a z prítomných prameňov, ktoré posiaľ jestvujú. Dokým pozdĺž doliny sa usadzujúci vápencový túf berieme za aluviálny, lebo sa ešte i teraz z teplice usedá, zatiaľ vápencový túf "Na Skalke" a pri Skalke treba už za diluviálny považovať, ako výsledok niekdy tu prýštiacich prameňov.

Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova, 1924