Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova (8. časť - Minerálne vody a liečivé pramene Liptova)
zdroj: Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova, 1924
pridané: 14.2.2011

Najväčšia a najširšia dolina Fatier je Ľubochnianska dolina, v ktorej tiež prýšti minerálna voda. Škoda, že pri ústí tejto doliny, tam kde sú známe klimatické, riadnou vodoliečbou zaopatrené štátne kúpele, nevyviera minerálka, ktorá by im dodala väčšej váhy a skvostu. Ľubochnianskou dolinou hlboko do údolia vedie í úzko-koľajná lesná želez. dráha, ktorá aj výletníkov preváža až ku "tajchu".

Konečne treba nám ešte pripomenúť Stankovianske a oproti ležiace Rojkovské pramene. Tieto významné pramene sú už, tiež dľa prípisu pod čislom 26S1/23 od poškodenia chránené .,Štát. Ref. na Ochranu Pamiatok na Slovensku v Bratislave. Oproti Stankovänom leží na 10 m. vysokom diluviálnom brehu či terase malá shluka drevených domkov, takzvaný "Laz"; od neho na severozápad v pravo a v ľavo pri ceste na 200 m. vzdialený Rojkov. Sem sa zo Stankovian na kompe cez Váh prevezieme. Poloha Rojkova (465 m.) je neobyčajne prajná, priestranná i úhľadná. Na severe strmia rozsuté bralá srázneho šedého Šípu (1169 m.), na juhu a juhozápadne rozprestiera sa homoľovitá Kopa (1181 rn.), západne otvára sa rozšírená dolina Váhu ku oravským Kraľovanom, pri ktorých ústí šedá veliká a kalná významná Oravienka do Váhu.

Východne sa dolina skrúca a preto ztráca, len čierny skalnatý chrbát tmavého zalesneného Havrana (1035 m.) sa na východnom obzore odráža, zamedzujúc ďalší pohľad na ranný slnečný východ. V Rojkove pri ceste na ľavej strane pozorujeme útvar vápencového túfu, na ňom jeden skromného zovňajšku domok vystavený a za ním "Morské oko". Je to minerálny 1-2 m. hlboký, ba na mieste, kde voda zpod skaly prudko klokoce, i vyše 3 m. hlboký, 12 m. dlhý a 9 m, široký bazén. Dno jeho je schodovité skalné, pri okraji mestami i na 0,5 m. plytké. Voda je niekedy barvy šedej, 17° C. teplej, prudko vyviera a kúpavajú sa v nej. Ale ľud hovorí, že je tak hlboká, ako čo by nemala dna, a preto ju i "morským okom" menujú. Rozhodne že bude mať skalnú skulinu, z ktorej značná časť vody klokoce, a tu prasilný, nahor ženúci prúd nemožno sa nadol spustiť, sem padajúcich vždy voda na povrch vyhodí; takýmto primitívnym spôsobom skulinu nemožno údajne premerať.

Od tohoto bazénu, ktorý je asi v 10 m. výške nad cestou, na 50 krokov juhozápadne nachodí sa chutná studená kyselka, ktorú tamojší ľudia vyhľadávajú a pijú, na západe ale na 100-160 krokov nachodí sa druhý šťavnatý prameň na takzvanom "Rašelinisku". Za ním je rašelinný chopok v ľavo od cesty, ktorý je stále čierny a niekedy, dľa udania, sa sám od seba zapáli a horí. To pravdepodobne bude močiarny plyn či methan, ináčej ľudove aj "svetlonosom" menovaný, čo rašelinisko zapaľuje. Od neho na 300 krokov severozápadne sa nachodí tiež jedna šťavica, ktorá už z náplavy Váhu, zpomedzi krovia prýšti a oproti železničnej strážnici leží.

Úprimne vyznám, že rojkovské "Morské oko" urobilo na mňa z prehliadnutých bazénov najimpozantnejší a najprekvapujúcejší dojem. To tuhé klokotanie vody jazierka a primerané romantické okolie, ktoré by sa dalo ešte i okrášliť, predstavuje mi skvelú budúcnosť tohoto nepoznaného a posiaľ neoceneného, ale utešeného, príjemného i liečivého miesta.

Pri Stankovänoch, asi na 100 krokov hore do vrchu idúc, nad stanicou, pod "Dielom" nachodí sa opretvený kyslý studený prameň. Tiež zo Stankovian, smerom ku Kráľovanom idúc prejdeme cez železničný viadukt a poľnou cestou kráčame ku železničnej strážnici. Tu v železničnej priekope pod cestou prýšti minerálny sírový uhličitý prameň, ktorého vodu ľudia nielen zo Stankovian, ale i z Kraľovian berú a pijú.

Tiež nižšie, úplne pod násypom trati, nachodí sa minerálny prameň, ktorý ale svoju žilu tak sa zdá presadzuje do hor označeného prameňa. Predtým silný prameň, teraz badateľne sa zmenšuje. Pred nami vidíme lúku a pri železničnej strážnici, severozápadne od nej, na 30 krokov, sú dva malé okrúhlasté, v jednej výške jeden pri druhom utvorené minerálne bazénky, ktoré sa upotrebúvajú na močidlá; nad nimi je tiež jeden bazénny prameň a od tohoto severozápadne na pár krokov zase iný prameň, z čoho patrno, že celá lúka je pramenistá, až konečne pod vrchom je najväčší naokrúhlastý, takzv. „Kúpeľný bazén“, 19 C. stálej teploty a i m. priemeru. Od neho na 10 m. vysokej terase "na Zahradnom" je zase jedna výtečnej chuti pri potôčku umiestená šťavica a smerom ku rieke Orave pod Grúňom (754 m.) pri Drevenom majeri nachodí sa druhá pitná, výtečnej chuti kyselka.

Kým tedy pri Svätom Jáne, na Čertovici pri Lipt. Ľupči, pri Bešeňovej, na Lúčkach, pri Stanhovänoch a v Rojkove sú teplice, či thermy, ktoré zo značnejšej hĺbky prýštia a stále sú rovnakej teploty, zatiaľ ostatné minerálne vody či kyselky sú studené a pitné a pod menom šťavíc či kyseliek by mohly byť známe a do obchodu privádzané.

Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova, 1924