Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova (6. časť - Minerálne vody a liečivé pramene Liptova)
zdroj: Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova, 1924
pridané: 10.2.2011

Ešte i pri Smrečanoch prýšti šťavica, podobne i pri Bešeňovej blízko župnej cesty na dol idúc - na Pavol, tiež aj pri Potoku. Ostatne bešeňovské pramene sú nanajvýš pozoruhodné a rozprestierajú sa v pravo za železničnou tratou pod diluviálnou terasou Váhu i na nej.

Tu je vyše 17 minerálnych prameňov na "Skáli" a na "Drieňku" i pod nimi, z ktorých vynikajú 4 veľké bazény i kúpeľný bazén, a naprostred vršku, "Skáľa" menovanom, minerálny prameň, ktorého vodu nielen na poli pracujúci okolitý ľud pije, ale aj iní chodia po ňu. Sú to všetko zväčša železité, niektoré silno-železité uhličito-kyselinové pramene.

Oproti pri Váhu ležiacej Bešeňovej a Mitošinám, za železničnou traťou Košicko-bohuminskej dráhy pozorujeme na 1,5 km. dlhý a vyše 1,5 km. široký vápencovito-túfovitý breh, ktorý pozostáva z dvoch vŕškov, už spomenutého "Skáľa" a "Drieňku". Vŕšky sú predelené úzkou dolinkou a z obce Potoka tečúcou Potočiankou, popri ktorej vedie poľná cesta i s jednej i s druhej strany do Potoka (551 m). Cez Skáľa vedú dve poľné cesty pod Dvoriská (686 m.) a jedna sa nachodí v dolinke pod Slatvinami. Touto cestou idúc na severo-západnej časti Skáľa vidíme svetložltastý kúželovitý, od srazeného vápenca pochádzajúci, miestami i biely pruh; nad ním je nízka, minerálnou vodou naplnená úžľabina a pri ňom minerálny nižný 17° C. teplý prameň, nad ním v 15 m, výške v jame je vyšný minerálny prameň.

Tento posledný páchne, preto okolitý ľud ho aj "sviňským prameňom" menuje. Od týchto prameňov na juh ústi do jedného 3 m. dlhého, 1'5 m. širokého bazénu viac minerálnych pramienkov, tvoriacich malé minerálne, zvláštnou riasou a železitým poťahom miestami pokryté jazierko, či takzvaný bazén, ktorého voda 25. mája 1923 bola 18° C. stále teplá. Nakoľko jeho voda je štípavej chuti, Pud ho "slaným prameňom" menuje; dľa mienky ľudu dá sa voda piť, ale ju nepijú, len sa v nej niekedy pastierici okúpu.

Z tohoto bazénu prediera sa podobne úzky túfovitý žliebok, preplnený odtekavou minerálnou vodou, ktorá sa dolu brehom leje a tvorí utešený terasový útvar mištičkového fialovo-žlto-červenkastého vápencového túfu, ktorý by si nanajvýš zaslúžil, aby nielen pamiatkovým úradom bol povšimnutý, ale aj zaslúžene čo unikum Liptova ohradený, chránený. Po tomto útvare neustále steká čerstvá minerálna voda a tak aj podoba i barva brehu s času na čas mení. Je to krása jaskynného útvaru na dennom svetle. Pod týmto barevným briežkom a od neho niečo na juho-východ tiež vyviera malý minerálny pramienok, ktorý je malou inkrustačnou plochou váp. túfu markirovaný. V prostred "Skáľa" nachodí sa takzvaný pitný, 13° C. teplý prameň. Je to na 0,5 m. v priemere veľká jamka, ktorá sa vyvieraním minerálnej vody naplňuje a žliebkom odteká, aby dolu svahom tečúc tvorila biely kúželovitý pruh, ktorý je aj so železničnej trati úplne prehľadný.

Pri ňom, niečo na východ, nachodí sa druhý minerálny prameň, tiež 13° C. teplý, podobným bielym pruhom srazeného vápenca markirovoný. Ďalej pred týmito prameňmi je takzvaný blbotavý tuho-železitý, 14° C. teplý minerálny prameň, ktorý východnym smerom odteká a železitú mláčku tvorí, ktorej voda cez skuliny vápencového túfu sa ztráca a dnu do zeme vteká. Terasovitý útvar "Ská(a" je morfologicky nanajvýš pozoruhodný. Rozoznať tu tri terasy: "Kamennú" (fialový breh), "Nadkamennú" a "Zerodovanú" či najvyššiu, s ktorej prítomne len jedno 6 m. vysoké a 80 m. dlhé vápencovo-túfové, osamotené bralo ostalo sťa stopa a pamiatka niekdajšej podoby a silnejšieho, mohutnejšieho tvaru vršku. Na brale je kaplička. Na bralo vedú od východu schodíky. Pri Potoku je šťavica a od Potoka tečie múlovitá Potočianka, ktorá opustiac brehy "Skáľa" a "Drieňku" ohybom skrúca sa na východ, aby oblúkovite ústila pri Bešeňovej do bystrotokého Váhu. Pri východnom ohybe Potočiauky je jeden prirodzený minerálny, valom obohnaný, pritom i palestakom opatrený bazén, takzvaný "Kúpeľ", kde sa nielen ešte i v októbri pastierici kúpu, ale i obecenstvo menovite v lete sa chodí sem pod holé nebo, pravdaže zadarmo, okúpať. Je to 1,30 m. hlboká jama, preplnená minerálnou vodou, ležiaca blízko Potočianky. Elipsovitý objem jamy je 5 m. dlhý a 4 m. široký, teplota vody 24° C. je stála a dľa udania tamejšieho ľudu ani cez zimu nezamrzne a tuho sa z nej parí, podobne i za chladného rána v lete a na podzim pozorovať možno vyparovanie sa tejto teplej vody. Tedy nádejné kúpele blízko železničnej trati na južnej slnečnej strane pod historickým kameňolomom na "Skáľach" a pod menším teplým pramenistým vŕškom "Drienkom", v objatí krásnej prírody, s čarovným pohľadom na usmievavé úslnné Nižné Tatry.

Keď bude toľko idealizmu, bezzištnosti, koľko je tu liečivej sily a bohatstva nahromadené, celý Liptov bude "národným parkom", Slovensko obdivom turistov e celá Československá republika stredobodom turistického života Európy!

Od spomenutého kúpeľného bazénu na juhovýchod, asi na 40 krokov od železničnej trati nachodí sa tiež 24° C. teplý, 20 m. v priemere okrúhly minerálny, 0,5 hlboký bazén, takzvané "Močidlo". Ľan v ňom močia, ináčej si ho nikto nevšimne, i šuchotivej železnici, ktorá každý deň popri ňom prebehne a naň sa obzre, sovšednel a nikto netuší o pravej cene tohoto pramenistého minerálneho jazierka. Od neho severovýchodne pod Drieňkom je druhý blbotavý prameň 22° C. teplý, z ktorého vytekavá voda oblieva lúčnu rovinku a inkrustuje pôdu a trávu, tvoriac na lúčine biely skálový obrus.

Vyššie ,je minerálny prameň "pod hruškou", tiež sprevádzaný svetlým skalným, od tečúcej minerálnej vody tvoreným pruhom.

Neďaleko neho niečo západne sa nachodia v malej, asi v 5-11 m. vzdialenosti, jeden od druhého tri malé minerálne pramienky. Od nich na západ pod malou, ale markantnou terasou Váhu vidíme zase jedno väčšie minerálne jazierko; bazén "Dolné močidlo" a nad terasou "Horné močidlo". Posledné je na 0,5 m. hlboké, 15 m. dlhé, 5 m. široké, 24° C. teplé. Dolné jazierko je okrúhle, má 5 m. v priemere n 25° C. stálej teploty.

Ešte spomeniem, že počas stavby Košicko-bohumínskej dráhy na "Skáli" bol kameňolom, v ktorom sa našly pri lámaní vápencového tufu neolitické kamenné kly a z bronzovej doby bronzová sekerka.

Bešeňovské teplé pramene či teplice znázorňujú tektonický paňevný lom, z ktorého spomenuté pramene asi z 800-1000 m. hbky prýštia. Ich vápencový tufový útvar bol behom času značnej premene vystavený, načo pouka zuje stratigrafia a dynamika vúpencovo-túuovitých vrstiev, taktiež ich erosionálny popremývaný povrch. Pri kapličke pozorovať istú diskordantnosť pôvodne horizontálne uložených vrstiev, ktorú mohol istý lokálny, z čiastky i pánevný pohyb vrstiev zapríčiniť.

Podobne zaujímavé je, že prýštia tieto pramene z oligocénneho magurského pieskovca, ktorý je neďaleko Pod Dvoriskami (685 m.) v Jarkách vo výmole pri výhone poučne odhalený. Pôvod týchto prameňov ale siaha do podoligocénnej hĺbky, do útvaru eocéna, ba hádam i kriedy, považne triasu, kde sa nachodia v týchto prameňoch rozpustené prvky minerálne a prevažne železo.

Ján Volko - Starohorský: Prírodné bohatstvo Liptova, 1924