...
Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Spraš, prachovec

Spraš - Moravany, Podunajská pahorkatina

zloženie a vlastnosti
Sú to najrozšírenejšie, vetrom naviate (eolické) prachové sedimenty. Tvorili sa v pleistocénnych ľadových dobách, keď vplyvom studeného podnebia prebiehalo silné mrazové zvetrávanie hornín. Pevné hominy sa účinkom mrazu rozpadli až na prach. Vodami topiacich sa ľadovcov boli prachové zvetraliny premiestňované. Stali sa súčasťov glaciofluviálnych sedimentov. Z nich bol jemný prach vyvievaný vetrom a usadzovaný v miestach, kde vietor strácal svoju unášaciu schopnosť (obyčajne v závetrí). Z prachu sa pedogenetickýni procesom vytvorila spraš. Spraše sa tvorili i v močiaroch a bažinách, resp. v prostredí kde boli občas zaplavené vodu (riečne nivy). Sprašová prikrývka sa tvorila počas niekoľkých ľadových dôb (gláciálov) a štadiálov (štadiály - studené obdobia počas ľadovej doby oddelené navzájom teplejšími interštadiálmi).
Spraš predstavuje svetlookrový až svetložltohnedý, mäkký, pórovitý, nevrstevnatý (masívny) sediment. Spraše sa uložili najmä na miernych svahoch sklonených k V, JV alebo J. Hrúbka spraší dosahuje až 30 m, na plošinách okolo 5 m. Zo stúpajúcou nadmorskou výškou (cca od 300 m) prechádzajú typické spraše v nevápnité, často hrubozrnnejšie sprašové hliny. Spraše, ako mäkké sedimenty ľahko podliehajú vodnej erózii, preto sú často, najmä na svahoch rozbrázdené.

výskyt
Vyskytujú sa na Záhorí, ale hlavne na Trnavskej, Nitrianskej, Žitavskej, Hronskej, Ipeľskej pahorkatine a na Východoslovenskej nížine. PozdÍž tokov zasahujú do kotlín Ipeľskej, Lučenskej, Rimavskej a Košickej.