Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

História baníctva

Nálepkovo
zdroj: http://www.nalepkovo.sk
pridané:
1.2.2014

Obec Nálepkovo leží na ľavom brehu rieky Hnilec, do ktorej ústi obcou pretekajúci Železný potok. Prvé správy o jestvovaní obce poskytujú archívne listiny z roku 1290, pomenovaním Vagndruzel. Podľa týchto správ obec bola založená šoltýsom Pekoldom z Gelnice, na základe zmluvy uzavretej s comesom Johannesom, synom zemepána Botýza, predkom grófskeho rodu Máriássy, overeneho v Brzotíne.

Osídlencom, prisťahovaným zo západných nemeckých krajov boli výsadnou listinou poskytnuté ich domáce, takzvané Sasské právo, ktoré zaručovalo osobnú slobodu, bez akýchkoľvek nevoľníckych povinností za ročnú kolektívnu platbu, urbury, (pozemkové dane) v stanovenej výške. Okrem tohoto zmluvného záväzku so zemepánom, bola obec podľa charakteru práce prevažného počtu obyvateľov považovaná za banícku a bola preto z jednej strany pod ochranou Kráľovskej komory a na druhej strane podliehala prísnym predpisom banského práva.

V závislosti na tom, či bola kráľovská moc dostatočne silná, aby dokázala presadiť svoju právnu moc voči významným feudálnym rodom, alebo či vplyvná skupina magnátov strhla moc v štáte na seba a neuznávala kráľovské práva a nariadenia. Pri prepadoch Českých bratov a Husitov v 15. storočí prekonával Spiš a teda aj starý Vondrišel drancovanie krajiny, ale najmä bohatých banských miest. Rovnako za doby šírenia reformácie v polovici 16. storočia došlo k narušeniu náboženských a mocenských poriadkov. Nemecké obyvateľstvo Vondrišla v prevážnej väčšine prijalo luteránsku vieru, používali teda aj miestny kostol Panny Márie až do roku 1673. Následok vnútorných a mocenských bojov spôsobil, že mnoho podnikavých občanov sa odsťahovalo do bezpečnejších slobodných spišských miest, čím obec strácala možnosti poskytovania obživy a teda aj príjmov.

Keď na začiatku 18. storočia došlo ku konsolidácii pomerov v starom Uhorsku, podarilo sa Vondrišlu vstúpiť do stavu privilegovaného banského mesta vo zväzku ôsmych kráľovských banských miest.(Gelnica, Smolník, Švedlár, Mníšek nad Hnilcom, Štós, Nižný a Vyšný Medzev). Svoj záujem na banskom podnikaní chránili zemepáni tým, že ustanovili funkciu hlavného banského majstra pre banské podnikanie, nachádzajúce sa na ich území. Tento banský majster dozeral na dodržiavanie predpisov Kráľovského banského práva a viedol evidenciu udelených banských oprávnení. Jeho právomoc sa týkala baní vo Vondrišli, Závadke, Tepličke a terajších Rudňanoch – Koterbachoch.

Bolo to obdobie najväčšieho rozmachu dobývania a zhutňovania medených rúd na Spiši a počiatky hámorníckeho spracovania železa. Na území Vodrišla pracovalo 7 hámrov, jedna huta na Troskách na tavenie medi, jedna vysoká pec pri Druhom Hámri na tavenie železa. Vondrišel v tomto čase získal po hospodárskej stránke význam mestečka s organizovanými remeselnými cechmi a s právom výročných trhov. Priamo na hornom konci obce, pri lokalite Maša, pod Hutnou skalou (Hütterstein) bola v roku 1847 miestnymi podnikateľmi postavená zmodernizovaná vysoká pec pod firmou - Železohutné združenie Vondrišel, ktorá odoberala železnú rudu od okolitých baní, hlavne bane Gustáv a na Vysokej medzi. Na tomto banskom závode bol postavený prvý zdroj elektrického prúdu, parný stroj na poháňanie generátora. Pred prvou svetovou vojnou bola baňa a železiareň odkúpená Hornosliezskou železiarskou spoločnosťou v Gliviciach.

V roku 1872 boli zrušené mnohé feudálne poriadky a výsady, obec bola zaradená do všeobecného župného zriadenia, čím sa uvoľnila cesta rozvoja nového hospodárskeho poriadku.

Doterajšie drobné manufaktúry v rukách jednotlivcov, alebo malých podnikov, bane alebo hámre, so svojou zastaranou technikou nestačili plniť zvýšené požiadavky trhu. Staré banské podniky sa dostali do rúk cudzích kapitálových koncernov, ktoré využívali možnosti rýchlej masovej dopravy železnej rudy do Ostravskej oblasti, kde sa v moderných koksových vysokých peciach dali spracovať aj železné rudy, ktoré sa v prevážnej väčšine vyskytovali na Spiši a tiež v okolí Vondrišla. Drobné bane zanikali a na ich mieste vznikali nové. Keď v 19. storočí boli odbúrané feudálne práva šľachticov sa Vondrišel po dlhom vyjednávaní vykúpil zo zemepánskej závislosti. Najväčšie zásluhy si pri tom získal vtedajší richtár Gaspar Weisserl, ktorý sa tešil všeobecnému uznaniu a v roku 1844 vykúpil lesy pod obec od Maryássovcov.

Ďalšie banské lokality s nádejnými zásobami železných rúd v Roztokoch – Hnilčíku a na sídlisku Bindt boli odkúpené spoločnosťou Banská a hutná z Třinca, blízko Tešína. Na odvoz vyťaženej a praženej rudy bola vybudovaná úzkokoľajná elektrická železnica ku prekladisku na železničnej stanici Markušovciach.

Viac: http://www.nalepkovo.sk/historia-obce.html

http://www.nalepkovo.sk