Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Špaňodolinský banský vodovod
zdroj: http://www.forestportal.sk
pridané: 23.8.2012

Trasa vodovodu viedla z Pustej doliny pod Prašivou v Nízkych Tatrách cez donovalskú osadu Polianka do Španej Doliny, osady ležiacej 11 km severne od Banskej Bystrice. Prístup: Z Donovalov po zeleno označenom turistickom chodníku v súbehu s náučným chodníkom smerom na Šachtičku ako aj po červeno označenom turistickom chodníku z Donovalov smerom na Prašivú.

Vznik vodovodu súvisí s rozvojom ťažby medi v Španej Doline. Keď v roku 1496 začalo hĺbenie hlavnej ťažobnej šachty Ferdinand, bola potrebná voda na pohon jej ťažných a čerpacích strojov, ktoré poháňal konský gápeľ v kombinácii s vodným kolesom. Preto bola vybudovaná sieť jarkov v blízkom okolí, ktoré privádzali k šachte vodu z miestnych zdrojov. Stavbou nových banských zariadení a najmä otváraním nových šácht potreba vody stúpala, takže vodovod bolo nutné napojiť na vzdialenejšie zdroje vody. Podľa historických dokladov v roku 1639 siahal už po osadu Buly na Donovaloch (mal dĺžku 13,6 km) a v roku 1764 až pod severné úbočia Prašivej do Pustej doliny. V tejto vrcholnej fáze dosahoval vodovod dĺžku 35,4 km a s bočnými rozvodmi, prípojkami a rozvetveniami meral až 42 km. Voda vodovodom prúdila pomerne rýchlo, spod Prašivej sa do Španej Doliny dostala za približne dve a štvrť hodiny. Pozoruhodný bol i prepravný výkon vodovodu, ktorý predstavoval asi 70 - 100 litrov za sekundu na distribučné miesto v sedle Dolný Šturec, odkiaľ sa voda rozvádzala k jednotlivým banským prevádzkam.

Návštevné miesto Izbica je vďaka zachovanému pôvodnému kamennému múru ojedinelá lokalita na trati vodovodu - dnes na múre leží replika dreveného žľabu. Vodovod slúžil potrebám človeka štyri storočia. Skončil svoju činnosť v roku 1906, kedy definitívne zanikli špaňodolinské bane. Za sto rokov, ktoré odvtedy uplynuli, toto dielo šikovných rúk a umu, takmer úplne zmizlo. Splynulo s lesom. Do súčasnosti sa z neho zachovala iba viac či menej viditeľná trasa s niekoľkými pozostatkami technických úprav terénu. Vďaka iniciatíve Občianskeho združenia „Nový Kumšt“ boli na trase vodovodu doteraz vybudované dve návštevné miesta (Izbica a Polianka), ktoré sú vybavené informačnou tabuľou, replikou niekoľkých segmentov žľabov, prístreškom a drevenou plastikou žľiabkára.

Vzhľadom k tomu, že kedysi baníctvo úzko súviselo s lesníctvom, návštevné miesto Izbica pri Jelenskej skale vzniklo aj za účasti Lesov SR, š. p. Banská Bystrica. V pláne je vyznačenie trasy vodovodu v teréne a vybudovanie ďalších návštevných miest. Cieľom týchto aktivít je snaha, aby tento jedinečný výtvor starých majstrov sekery, ktorý kedysi v náročnom horskom teréne hustými lesmi stredného Slovenska privádzal vodu spod Prašivej až do baníckej obce Špania Dolina, neupadol do zabudnutia.

Zdroj: http://www.forestportal.sk/forestportal/volny_cas/turistika/vyznamne_miesta/prehlad_vlm/40_spanskodolinsky...

Náčrt z roku 1764 zobrazujúci trasu Špaňodolinského banského vodovodu spod Prašivej až po Španiu Dolinu.
Zväčšiť obrázok