Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Stavebné pamiatky - Banská Bystrica - kostol sv. Františka Xaverského
zdroj: http://www.katedralabb.sk
pridané: 29.11.2011

Prvá písomná zmienka o mieste, na ktorom stojí banskobystrická katedrála, je z roku 1503 v tzv. Königsbergerovom testamente. V tom čase tu stál dom zámožného banskobystrického mešťana Michala Königsbergera, ktorý bol mecénom mnohých sakrálnych stavieb v meste a okolí. V jeho dome sa nachádzala gotická kaplnka sv. Jána Krstiteľa. Slúžila jeho domácnosti a banskej komore. V 16. storočí, keď banskobystrické kostoly boli v rukách protestantov, kaplnka bola jediným miestom, kde sa slúžili katolícke bohoslužby.

V roku 1647 sa pričinením ostrihomského arcibiskupa Imricha Losyho v Königsbergerovom dome usadili členovia Spoločnosti Ježišovej, ktorí vytrvalo presadzovali činnosť katolíckej reformy v meste a okolí. V rokoch 1695 až 1701 si jezuiti postavili na Königsbergerovom pozemku vlastné kolégium. V roku 1702 začali so stavbou kolegiálneho kostola sv. Františka Xaverského. Kostol projektoval vtedajší rektor kolégia Johann Häffels, podľa vzoru jezuitského chrámu „Il Gesù“ v Ríme. Chrám bol naplánovaný ako jednoloďový so šiestimi postrannými kaplnkami.

Stavba sa sľubne rozbehla, ale už o rok neskôr, v roku 1703 bola Banská Bystrica obsadená povstaleckými vojskami Juraja Rákoczyho. Mnohí jezuiti museli mesto opustiť. Rektor Häffels mohol ostať v meste a s obmedzenými možnosťami pokračovať v stavbe kostola až do konca života v roku 1705. Po jeho smrti došlo k stagnácii stavby. Po potlačení protihabsburgských povstaní bol kostol dokončený v rokoch 1709 - 1715.

Nový kolegiálny kostol sv. Františka Xaverského slávnostne konsekroval 24. septembra 1715 biskup Lukáš Natale zo Stoličného Belehradu, auxiliár ostrihomského arcibiskupa. Kostol bol jednoloďovou barokovou stavbou so 6 postrannými kaplnkami a chórmi po celom obvode. Loď bola zaklenutá štyrmi poľami barokovej valenej klenby s lunetami. Priečelie chrámu bolo bez veže a tvoril ho plochý štít s barokovým portálom v strede. Fasády chrámu mali iluzívnu bielo-sivo-čiernu maľovanú výzdobu, predstavujúcu piliastre s korunnou rímsou. Spolu s kostolom bola vybudovaná krypta, do ktorej Jezuiti pochovávali predstavených kolégia a po založení diecézy tu boli pochovaní niektorí významnejší kanonici. Jezuiti požehnane účinkovali v kostole a kolégiu do roku 1773, kedy bola Spoločnosť Ježišova zrušená.

V roku 1776 sa kostol sv. Františka Xaverského stal katedrálnym chrámom novozriadenej Banskobystrickej diecézy. Bol taký veľký, ako je dnešná kostolná loď. Medzi svätyňou a loďou stál hlavný oltár. Dnešná svätyňa bola vtedy sakristiou. Nad ňou vyčnievala vežička. Prvý banskobystrický biskup František Berchtold (roky) vyžiadal pre svoj katedrálny chrám od pápeža Pia VI. relikvie diakona a starokresťanského mučeníka sv. Vincenta. Mal úmysel prestavbou zväčšiť a skrášliť svoju katedrálny kostol, ale nedostatok finančných prostriedkov mu v tom zabránil.

Druhý banskobystrický biskup Gabriel Zerdahely (1800 - 1813) dal vypracovať plán na ďalšie zväčšenie a ozdobu katedrálneho kostola, ale smrť mu prekazila tento plán. Až štvrtý biskup – Jozef Belanský (1823 - 1843) – poručil vo svojom testamente tretinu svojej pozostalosti na zväčšenie katedrály. Po jeho smrti sa z prostriedkov jeho pozostalosti začali konať rozsiahle stavebné úpravy katedrálneho kostola.

Pri prestavbe predĺžili loď kostola i bočné chóry a postavili novú kazateľnicu. Svätyňa vznikla z bývalej sakristie a novú sakristiu a konzistórium pričlenili ku kostolu z priľahlej budovy jezuitského kolégia. V novej svätyni postavili nový hlavný oltár s pôvodným obrazom sv. Františka Xaverského, ktorý bol vyhotovený v r. 1729.

Súčasne v týchto rokoch vymenili aj fasádu kostola. Na priečelí boli postavené dve veže, medzi ktorými bol vybudovaný hlavný portikový portál so štyrmi toskánskymi stĺpmi. Vežičku nad svätyňou odstránili.

Tieto reštauračné práce sa skončili v júli r. 1845, takže inštalácia nového – už piateho biskupa Jozefa Rudňanského (1844 - 1850) sa 15. júla 1845 mohla uskutočniť už v novoprestavenej a skrášlenej katedrále.

Posledná stavebná úprava katedrály sa konala za ôsmeho banskobystrického biskupa Arnolda Ipolyiho – Stummera (roky) v roku 1880. V tom čase veže, ktoré mali cibuľovitú podobu, dostali novú romantickú kolkovú balustrádu.

Desiaty biskup Karol Rimely (1883 - 1893) dal r. 1888 urobiť pre kostol štalumy, pekné kanonické lavice a dal kostol vymaľovať.

Po 2. svetovej vojne bol kostol zreštaurovaný a dostal nové okná. Keďže hlavný oltár a dva bočné oltáre, najbližšie k svätyni, boli z umelého mramoru, prostriedok hlavného oltára prerobili z pravého mramoru.

V súvise s pokoncilovou liturgickou obnovou bol v 70. rokoch 20. storočia, za štrnásteho banskobystrického biskupa Jozefa Feranca, opravený a vymaľovaný interiér spolu s vonkajšou fasádou kostola.

Posledná rozsiahla rekonštrukcia, ktorá úplne zodpovedá pokoncilovému duchu, bola urobená za pätnásteho banskobystrického biskupa Rudolfa Baláža v roku 2001. Renovácia exteriéru prebehla v roku 1999. V roku 2003 bol postavený nový píšťalový organ. V roku 2005 Mons. Rudolf Baláž ustanovujúcim dekrétom vytvoril novú farnosť a súčasne aj nový dekanát Banská Bystrica – Katedrála sv. Františka Xaverského.

Fotografie: rs

Pohľad z námestia