Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

História baníctva v Kremnici
zdroj: http://muzeum.kremnica-gold.sk
pridané: 10.12.2010

Už v roku 1328 keď kráľ Karol Róbert povýšil osadu Cremnychbana na kráľovské mesto baníkov a minciarov zrejme vedel, že poklady zeme v okolí Kremnice budú prínosom pre kráľovskú pokladnicu. História baníctva v tomto území bola už vtedy dlhá a zvesti o ťažbe zlata a striebra boli známe ďaleko od Kremnice. Zlato sa tak stalo bázou pre vznik a rozvoj mesta, s ktorým postupne súviselo aj zriadenie mincovne a prílev odborníkov, najmä z Nemecka.

Historici, zaoberajúci sa baníctvom sa snažili zistiť aspoň storočie, kedy prišiel prvý prospektor do oblasti Kremnice a v Šturci našiel ligotavý kov. Nedostatok archívnych údajov však viedol k tomu, že obdobie objavenia ložiska sa určovalo len na základe rôznych nepriamych indícií. Dospelo sa k názoru, že to bolo niekedy v ôsmom storočí. Až v roku 1983 sa v prieskumnej štôlni Andrej v Šturci našiel kúsok banského dreva, ktorého vek určili odborníci v Archeologickom ústave SAV v Nitre na približne 950 rokov. Potvrdilo sa, že úvahy o začiatku baníctva v Kremnici pred 1. tisícročím boli v minulosti boli správne.

Kráľ Karol Róbert svojim rozhodnutím dal podnet na zintenzívnenie dobývania. Zo širokého okolia prichádzajúci baníci priniesli do Kremnice nové poznatky a technológie dobývania, ktoré priaznivo vplývali na rozvoj podnikania. Výroba zlata narastala a zlato sa stalo významným kovom, a to nielen pre kráľa Karola Róberta, ale hlavne pre mesto, bez ktorého by neexistovalo.

Prosperita podnikania trvala do polovice 15. stor. Dôvodom pre úpadok v nasledujúcom období bol nedostatok kvalitnej rudy na povrchu, ktorú bolo potrebné hľadať v hĺbke. Pre baníkov vznikali takmer neprekonateľné problémy s vodou a zatápaním pracovísk. Tieto ťažkosti sa riešili vyrazením troch odvodňovacích dedičných štôlní s celkovou dĺžkou okolo 27 km. Štôlne nachádzajúce sa v okolí Kremnice a Kremnických Baní boli nielen odvodňovacie, ale zároveň aj prieskumné diela. O prvej z nich (Hornej dedičnej) informuje písomný dokument z roku 1385, ktorý zároveň predstavuje najstaršiu zachovanú správu o existencii takého banského diela v strednej Európe.

Erárom regulovaná cena zlata, inflácia, narastajúce náklady na ťažbu a spracovanie rudy a hlavne klesajúci obsah zlata v rude spôsobovali ekonomické problémy. Všetky tieto skutočnosti postupne viedli ku kolísaniu prosperity baní a nakoniec v roku 1970 až k úplnému zastaveniu ťažby. Banskí odborníci s plným vedomím toho, že v zemi sú dostatočné zásoby zlata a striebra, mali snahu obnoviť prerušenú tisícročnú históriu dobývania zlato-striebornej rudy.

Úsilie znovu ťažiť v Šturci rudu povrchovým spôsobom sa úspešne realizovalo v rokoch 1986 až 1992. Potvrdil sa tak predpoklad, že z ložiska Šturec je možné opäť rentabilne vyťažiť a spracovať zlato-striebornú rudu. Zároveň to bol impulz pre obnovenie geologického prieskumu a záujmu ťažiarov o kremnické zlato. Svedčia o tom 4 prieskumné štôlne, ktoré boli vyrazené blízko pod povrchom.

Tak ako v minulosti, aj teraz je hybnou silou zahraničný kapitál. Dnes, bez silných investorov, ťažba a spracovanie rudy s obsahom zlata a striebra nemôžu byť aktuálne. Podľa doterajších výsledkov prieskumu sú v podzemí ukryté dostatočné zásoby rudy.

Viac: http://muzeum.kremnica-gold.sk

Kremnica. Foto: rs