Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Kopanice
zdroj: http://new.nitrianskepravno.sk
pridané: 13.9.2010

Nitrianske Pravno a okolité obce vďačia za svoj rozvoj banskému podnikaniu, s ktorým úzko súviselo osídľovanie celej oblasti nemeckými kolonistami. Táto historická skutočnosť ovplyvnila nielen hospodársko-sociálny a kultúrno-spoločenský výzor mestečka, ale zanechala výrazné stopy i v jeho architektonickej výstavbe. Začiatkom tridsiatych rokov 14. storočia sa na kráľovskej pôde bojnického domínia severozápadne od Pravenca našlo zlato. V listine kráľa Žigmunda z roku 1430 sa už spomína na mestečko. Prosperitou baní jeho význam vzrástol natoľko, že za necelé storočie dosiahlo úroveň starších Bojníc a Prievidze. Osudy mestečka boli od svojho vzniku úzko spojené s dejinami bojnického hradu. Vymretím rodu Noffryovcov pripadlo Nitrianske Pravno aj s Bojnickým panstvom kráľovskej korune. Až v roku 1489 kráľ Matej daroval Bojnice svojmu synovi Jánovi Korvínovi.

Prvú polovicu 16. storočia charakterizujú ľudové revolučné búrky a zvýšená hrozba expanzívnej osmanskej ríše. Do života pravnianskych baníkov zasiahlo povstanie v stredoslovenských banských mestách. Kríza uhorského baníctva, všeobecný pokles ťažby a najmä turecká pohroma v roku 1599 urýchlili zánik banského podnikania.

Udalosti 17. storočia - politicky i vojensky rušného obdobia stavovských povstaní uhorskej šľachty proti habsburskej centraličnej a rekatolizačnej politike zasiahli rušivo do vývoja Nitrianskeho Pravna. Mestečko bolo mnohokrát vyrabované a vypálené. V 18. storočí môžeme zreteľne pozorovať prenikanie slovenskej národnosti do cechov a správy mesta. V roku 1772 stroskotal pokus o obnovenie ťažby zlata. Významným letopočtom je pre dejiny Nitrianskeho Pravna je rok 1779, kedy bola uzatvorená medzi Jánom Pálffym a zástupcami mestečka tzv. Večná zmluva, podľa ktorej boli mešťania pozbavení všetkých poddanských povinností a bolo im prepožičané právo užívať zemepánske regálie. Pamätnou udalosťou, ktorá hlboko poznačila vzhľad mestečka bol katastrofálny požiar 22. 7. 1827. V plameňoch zmizla väčšina charakteristických domov.

V roku 1845 prešlo s celým bojnickým panstvom do dedičstva vlastníctva Pálffyovcov. Konsolidácia pomerov po protihabsburských povstaniach priaznivo pôsobila na rozvoj hospodárstva, najmä remesiel. V čase rozmachu cechového remesla bolo tu deväť cechov, z toho štyri veľké - súkenníci, obuvníci kožušníci, kováči a päť menších - mäsiari, krajčíri, hrnčiari, murári a čižmári. Hospodársky rozvoj mesta priamo vplýval na organizáciu jeho samosprávy. V polovici 18. storočia čele mesta stál 12-členný magistrát. Na oslavu zrušenia poddanstva zrútili 15. apríla 1848 symboly feudálneho útlaku - pranier na námestí a panskú sýpku na bývalom majeri. Podľa obecného zákona r roku 1886 prestalo byť Nitrianske Pravno mestečkom a stalo sa veľkou obcou.

Pod úrovňou výpadovej cesty do Turca, v úzkom údolí leží potočná radová dedina Vyšehradné, predtým Majzel, ktorá patrí do aglomerácie Pravna. Pomenovaná je podľa vrchu Vyšehrad, ktorý je významnou historickou a archeologickou lokalitou. Založená bola v roku 1333, ponúka prehliadku opraveného domu nemeckého kolonistu - ocenený plaketou Europa Nostra za záchranu kultúrnej pamiatky.

Námestie