Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Malinová
zdroj: www.malinova.sk
pridané: 3.9.2010

Medzi obce založené, alebo doosídlené na nemeckom práve, ktoré sa nachádzajú v severnej časti dnešného okresu Prievidza, patrí Malinová. Prvé správy o nej máme zo 14. storočia (z roku 1339), kedy nemeckí kolonisti doosídlili pôvodnú slovenskú obec Požeha (v roku 1332 je spomínaná pod menom Pozega, ako obec s kostolom). Zakladacie privilégium pre Šoltýsa Henricha z Cachu udeľuje jemu a jeho dedičom dedičné richtárstvo so slobodnou kúriou a regálnymi právami a novým osadníkom sa zaručuje oslobodenie od všetkých poddanských dávok na 16 rokov a zachovanie práv a povinností nemeckých kolonistov (ktorými boli prevažne baníci).

Malinová tak nadobudla charakter baníckej obce, na čo poukazujú aj staré chotárne názvy (Unten - Obere, Stollen, Seifen atď.) V čase nemeckého doosídľovania tu bol postavený kostol zasvätený svätej Kataríne. Pôvodne bola Malinová filiálkou bojnickej farnosti, ale v 14. storočí tu vznikla samostatná farnosť. Malinová bola samostatnou farnosťou až do obdobia reformácie v 16. storočí, kedy bola pridružená ako filiálka k inej farnosti - Nitrianskemu Pravnu. Zo začiatku 17. storočia máme doklady o tunajších zlatých baniach, v prospech ktorých Pavol Pálfi zakázal miestnym mlynárom odvádzať vodu, ktorá bola potrebná na odvádzanie a na premývanie zeminy, v ktorej sa nachádzalo zlato. V roku 1648 sa tu vyťažilo približne 700 g zlatého prachu, pri ktorého dobývaní sa zúčastňovali hlavne poddaní v rámci vykonávania svojej robotnej renty.

Malinová bola podobne ako ostatné dediny vo svojom okolí súčasťou majetkov bojnického hradu, teda bojnického panstva. V 18. storočí ťažba zlata postupne klesala v dôsledku vyčerpania zásob tohoto nerastného trojičný stĺpbohatstva, až postupne celkom zanikla a obyvatelia boli následkom toho nútení živiť sa poľnohospodárstvom a sezónnymi prácami.

Viac: http://www.malinova.sk/historia.phtml?id3=32902

Malinová