Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Jozef Miloslav Hurban - Korytnické poháriky (úryvok)
zdroj: http://zlatyfond.sme.sk
pridané: 4.8.2010

Korytnica je prekrásna dolina na liptovskom vidieku v susedstve Zvolenskej stolice do jedného kúta tak stisnutá, že musíš pochybovať o tom, či by sa ešte ďalej mohla vytisnúť a či tam za ňou nie sú už tie dosky, ktorými je svet zadebnený. Od východu (aspoň sa mi tak videlo, keď som si to značil) zavalená je táto dolinka veličizným, ohromitým vrchom, ktorý ale ženské meno má. Proti čomu by som síce nič nemal, že je ten vrch a má meno ženské, keď aj mnohý ten muž je veľká tá baba. To by teda ani tu nič nebolo. Ale tá vlastnosť tohto mena mi v rozume vŕta — a nechcem ho tak zrazu pomenovať, aby daktorej paničke zle neprišlo.[16] Radšej sa dakedy zmýlim a meno toho vrchu poviem, lebo chyba nič neplatí, a ja budem in salvo![17]

Zôkol-vôkol je Korytnica vrchmi obkolesená a má tie svoje osudné, a síce dve studničky, hojnou medokýšovou vodou vriace. Lenže pravda, pod tým menom „medokýša“ nesmiete myslieť na hocktorú medokýšnu studničku v Trenčianskej alebo Zvolenskej, alebo v ktorej tretej a štvrtej stolici!

Korytnická voda je medokýš, aký iný nikde inde, a to ani tu v Ungerlande, ani tam v Auslande[18] niet. V tejto vode jesto veľa čiastočiek práve tak, ako aj človek z veľa čiastočiek je zložený, a zato je to voda kath’ anthrópon.[19] Tieto čiastočky sú soľné, aj kysličné, aj uhličité, aj železné, a čo ja ešte viem aké (ale pálenkové nie, o tom dobre viem). Keby som bol doktorom (pravda, riadnym, lebo to doktorstvo, aké vykonávam, keď — ma brucho bolí, alebo má kto veľa samopašnosti, nepostačuje až na dno týchto korytnických studničiek), keby som bol — hovorím — takto riadnym doktorom, len by som skusoval tie vody, či by sa reku takto v nich nenašli aj daktoré duchovné čiastočky a živly, napríklad proti pýche, proti bláznivosti spisovateľského furore,[20] proti ziskuchtivosti pri geniálnych filistroch![21] Tých by sme potom do Korytnice posielali. Proti tým sa zaiste ešte doktori, ani kúpele, ani liečivé pramene nevynašli.

Korytnická voda lieči zapchaniny a vnútorné zatvrdliny. Kto by teda takto dačo tvrdé v sebe mal, nech sa len sem do Korytnice obráti, menovite tí, čo veľa sedia, už či s perom, či s ihlou, a zas tí, čo píšu pre večnosť, čiže pisári bankrotových procesov, či tí, čo píšu pre časnosť, a to pleno titulo[22] páni spisovatelia. Keď sa ale kto v spisovateľstve samom zatvrdí, ten nech už len do Lednice alebo do Dijonu ide;[23] Korytnica všetko rozpustí v človeku — ale zatvrdlivosť spisovateľstva v človeku rozpustiť, na to ešte nedozrela. Lež koho srdce bolí, komu sa nechce jesť, a najmä kto má v chrbte a krku zlatú žilu — ten nech sa len do Korytnice zavčasu poberá.

Nota bene: Keď má pršať alebo keď skutočne prší, korytnická voda veľmi oslabne a ani tak v nose nevŕta, ani také revolúcie v človeku nerobí. Zato, kto si ju chce do fliaš brať, nech si ju berie za jasného neba, najlepšie, keď je slnko najveselšie a zrána. A kto je sám svojou osobou v Korytnici, pije ju zavčas rána, hodne pred raňajším, či ako vravia Slováci, pred fruštikom, potom zas polhodinu alebo hodinu pred obedom. A daktorí pijú ju aj pred večerom. Za každým pitím sa musí hodne chodiť, to znamená, po každom poháriku trochu behať, a takých pohárikov desať-šestnásť vypiť. Alebo po takej porcii zas už ďalej trochu ako len okolo studničky ísť sa prechodiť!

Takýmto spôsobom korytnická voda prečistí vnútornosti, posilní žalúdok aj iné čiastky tela. A kto bol kedy v Korytnici, na tamtie pripomenuté choroby nemocný, ten sa s potešením bude rozpomínať na ňu. Ja mám hneď aj obraz tej milej Korytnice nad mojím písacím stolíkom, na ktorom tieto poháriky píšem, a tak vidíš, drahý môj čitateľ, že ja Korytnicu v pamäti nosím.

Celý text: http://zlatyfond.sme.sk/dielo/302/Hurban_Korytnicke-pohariky...

Korytnica. Foto: rs