Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Mestský hrad v Kremnici
zdroj: www.sk.wikipedia.com
pridané: 21.12.2009

Mestský hrad v Kremnici tvorí súbor stavebných pamiatok nachádzajúcich sa na vyvýšenine nad centrálnym námestím Kremnice v okrese Žiar nad Hronom v Banskobystrickom kraji.

Mestský hrad je vlastne komplex stredovekých budov rôzneho poslania, ktoré vznikali postupne v priebehu troch storočí, od polovice 13. do konca 15. storočia. Dnes je ťažké povedať ako hrad pôvodne vyzeral.

Pôvod hradu

Územie hradného kopca patrilo k dvom miestam najstaršieho osídlenie v meste. Svedčia o tom doložené archeologické nálezy. Hradný kopec mal pôvodne vzhľad nízkej homole. Obopínal ho prstenec opevnenia v podobe jednoduchej kamennej hradby.

Pôvodne na mieste dnešného hradu stál románsky kostol s cintorínom a karnerom. Koncom 14. storočia vyrástlo okolo kostola opevnenie, do ktorého postavili palác komorského grófa. Pri ňom sa nachádzalo skladisko na bezpečné uloženie vydolovaného zlata a mincí vyrazených v mincovni. Postupom času v hradnom areáli pribúdali ďalšie stavby a v období vrcholnej gotiky bola ustálená definitívna podoba hradu. Udialo sa tak v dvoch etapách prestavby a terénnych úprav. Pri prvej prestavbe vybudovali dvojitý prstenec hradieb. Súčasne s hradbami postavili na severe vstupnú vežu, na západnej strane postavili malú vežu (dokončenú najneskôr pred rokom 1380) a na východe k parkánovému múru pristavili polkruhovú baštu.

Druhú gotickú prestavbu hradu začali po polovici 15. storočia. Jej súčasťou boli najmä terénne úpravy hradného areálu a prestavba opevnenia, aby účinnejšie chránilo obrancov pred novou bojovou technikou - strelnými zbraňami.

Vstupná brána s opevnením

Opevnenie predstavuje dvojitý gotický hradbový múr s na severnej strane umiestnenou vstupnou bránou. K bráne vedie ponad hlbokú priekopu murovaný most. Na jeho mieste stával pôvodne drevený most so zdvíhacou časťou pred portálom, ako nasvedčuje obdĺžnikový výrez okolo portálu s otvormi pre povrazy. Brána má tvar hranolovej veže so strieľňami pôvodne umiestnenými na všetkých stranách. Dodnes sa zachovali iba na čelnej stene spolu s tzv. smolným nosom, otvorom, ktorým sa na nepriateľa liala smola alebo horúca voda.

Karner svätého Ondreja

Na hradnom nádvorí, vľavo za bránou stojí najstaršia stavba hradu - karner z 13. storočia. Je to kruhovitá stavba s dvoma poschodiami. Spodná časť, zapustená do zeme, má pôvodne šesťdielnu románsku klenbu s hranolovými rebrami. Táto časť bola kostnicou, do ktorej sa hádzali kosti vykopané na cintoríne zo starších hrobov. Horná časť je gotická, pochádzajúca zo 14. storočia. Má rovnako šesťdielnu rebrovú klenbu, na ktorej je umiestnený banícky znak. Výzdobu tvoria nástenné maľby svätcov a baníkov. Banícka bašta

Za karnerom stojí tzv. banícka bašta, ktorá má v polkruhovom základe polygonálnu časť. Päťboký pôdorys tejto časti, valcovité prípory v rohoch a gotické okná nasvedčujú tomu, že táto časť bola asi v prvej polovici 15. storočia stavaná ako presbytérium nového hradného kostola. K tejto dostavbe však nedošlo; záver presbytéria bol potom prestavaný na baštu.

Kostol svätej Kataríny

Ústrednou stavbou hradného komplexu je neskorogotický dvojloďový kostol svätej Kataríny. Je to stavba s pomerne krátkou, ale širokou loďou, s dlhým presbytériom, dvoma kaplnkami a s mohutnou a vysokou vežou. Veža kostola bola veľmi poškodená pri požiari v roku 1560, preto bola dostavaná neskôr v renesančnom slohu. Roky dostavby sú vytesané do nárožných kameňov. Vo vrchom poschodí veže bývala strážnica, slúžiaca na pozorovanie mesta a okolia a ohlasovanie zvukovými signálmi nielen čas, ale i poplachy pri požiaroch alebo nepriateľských útokoch.

Dnešné dvojlodie s bohatými architektonickými detailami je dielom viedenských staviteľov pod vedením majstra Michaela Chnaba. Stavať ho začali pred koncom 14. storočia, dokončený bol už v prvej tretine 15. storočia. Svätyňu pristavali k lodi až neskôr, asi v roku 1480. Pri jej stavbe použili vtedy veľmi obľúbené dekoratívne iluzionistické prvky, prejavujúce sa na klenbe, pri krížení pätiek rebier i pri figurálnych detailoch. Novú svätyňu i staršiu loď vysvätili roku 1488 (dokladá to rok umiestnený na svorníku rebrovania svätyne). Vtedy zmenili aj mená patróna kostola svätého Michala na svätú Katarínu, ochrankyňu baníkov.

Zariadenie interiéru kostola v neogotickom štýle pochádza z roku 1885. Tvorí ho najmä hlavný oltár patrónky kostola a dva bočné oltáre. Kostol disponuje vynikajúcou akustikou pre organové koncerty.

Hodinová veža

Neďaleko veže kostola stojí ďalšia bašta Hodinová veža. Je to štvorpodlažná hranolovitá stavba tzv. Furl alebo aj Malá veža. Jej jadro je z prvej polovice 13. storočia. V 14. storočí siahala iba do výšky tretieho poschodia. Klenby, ktoré sa nachádzajú na prízemí sú zo 16. storočia. Poschodie určené pre zvony bolo nadstavené až o 100 rokov neskôr. Umiestnili sem najväčší renesančný zvon Urban odliaty Petrom Gräfom v roku 1588. Veža dostala meno podľa hodín umiestnených na druhom poschodí v 18. storočí. Tieto hodiny boli neskôr premiestnené na vežu kostola sv. Kataríny. V súčasnosti je v Hodinovej veži expozícia Kremnické zvony a zvonolejári , ktorá je doplnená o zvukové nahrávky tunajších zvonov. Vedľa zvonu Urban visí Umieráčik prenesený zo zničeného kostola na Kalvárii.

Stará radnica Oproti portálu kostola stála na južnej strane opevnenia stará radnica. Postavili ju okolo 15. storočia do cvingru hradieb, medzi hlavný a parkánový hradobný múr. Mestská rada tu zasadala až do roku 1560. Po tomto roku tu bol uložený mestský archív až do polovice 18. storočia. V roku 1898, po predchádzajúcom vážnom narušení statiky budovy v roku 1894, zbúrali jej hornú časť.

Schodisková bašta

V tesnom susedstve starej radnice stojí schodisková bašta, kedysi nazývaná aj farskou baštou, pravdepodobne preto, že v nej býval v 14. a 15. storočí mestský farár. Schodisko v nej bolo postavené v 15. storočí. Dnešné kryté schodisko pochádza z 18. storočia. Veža bola prestavaná v 19. storočí.

Hrad sa do dnešných dní nezachoval v pôvodnom rozsahu. V roku 1898 znížili staticky narušenú budovu starej radnice a v rokoch 1884 - 1888 v rámci reštaurácie hradu znížili hradobné múry a na nádvorí zrútili budovy, v ktorých pravdepodobne sídlil komorský gróf.

Kremnický mestský hrad tvorí dnes neodmysliteľnú dominantu mesta. Predstavuje skĺbenie viacerých stavieb z viacerých storočí. Je vynikajúcou ukážkou staviteľskej zdatnosti a výtvarných ambícií jeho tvorcov. Jasne dokumentuje významnosť a prosperitu vtedajšieho kráľovského banského mesta, ktorého rozkvet vyvrcholil v 15. a 16. storočí.

Pozoruhodný stavebný komplex hradu prešiel ešte niekoľkými stavebnými úpravami súvisiacimi najmä so zmenou majiteľa. Najväčšia časť z ich sa realizovala v 18. storočí - opravili sa interiér i exteriér. Tabuľa s udaním letopočtu 1715, zamurovaná do južnej steny veže, spresňuje rok tejto úpravy. Najväčší a zrejme najradikálnejší zásah na objektoch sa urobil po katastrofálnom zosuve pôdy v noci z 29. na 30. decembra 1879. Na kostole sv. Kataríny opadala časť omietok, postupne sa začali objavovať nebezpečné trhliny v interiéri i exteriéri. Na základe rozhodnutia mestskej komisie sa začala rekonštrukcia, ktorá prebehla v duchu rešpektovania stavby kostola ako historickej pamiatky z 15. storočia. V intenciách tejto zásady odstránili na kostole barokovú helmu veže a nahradili ju dnešným vysokým novogotickým ihlancom s ochodzou. V exteriéri nahradili staršiu omietku novou a naznačili na nej kvádrovanie. To malo vyvolať ilúziu, že ide o kamennú stavbu.

Opravy sa začali v jarných mesiacoch roku 1884. Súčasne s opravnými prácami na kostole venovali pozornosť i oprave hradieb. Ozubené a nerovné murivo hradieb znížili a zakončili novo riešeným cimburím.

Mestský hrad slúži i ako expozícia Múzea mincí a medailí. Objekt mestského kradu v Kremnici bol 24. apríla 1970 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.

Zdroje

J. Mazurek, Kremnica, turistický sprievodca, Artpress, Banská Bystrica, 1991
V. Jankovič, Národné kultúrne pamiatky na Slovensku, Osveta, Martin, 1984
J. Novák a kol., Kremnica - zborník prednášok, Gradus, Martin, 1992

Mestský hrad. Foto: rs