Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Banská Štiavnica - osobnosti
zdroj: www.gymbs.sk/stiavnica
pridané: 18.6.2009

David Cvittinger (1680-1743)
Štiavnický rodák, priekopník a zakladateľ uhorských literárnych dejín.

Samuel Mikovíny (1700-1750)
Kartograf, vedúci baníckej školy pre stredné kadre, založenej roku 1735, Na dome číslo 6/II ma pamätnu tabulu dokumentujúcu zásluhy o výchovu stredných baníckych kadrov a ich vyškolenie.

Jozef Karol Hell (*1713)
Konštruktér a vynálezca svetového mena. Preslávil sa konštrukciami vodostĺpcového stroja, ohňového stroja a pump.

Matej Zipser
Správca baní v Smolniku. Za jeho pôsobenia v Banskej Štiavnici roku 1747 bol zavedený nový spôsob dobývania rúd priečnym smerom, čo podstatne prispelo k zvýšeniu ťažby na Spitaler žile. Nakreslil prvú mapu Banskej Štiavnice a okolia s vyznačením banských prevádzok v polovici 18.storočia.

Maximilian Hell (1720-1792)
Štiavnický rodák, prírodivedec a hvezdár svetového mena. Roku 1768 pozoroval prechod Venuše v severnej časti Nórska. Bol členom mnohých vedeckých spoločností. Svoje prírodovedné práce písal po latinsky.

Jan Anton Scopoli (1723-1788)
Profesor chémie na štiavnickej akadémii v rokoch 1769-1779. Ako vedec svetového mena písal si s Lomonosovom. Písal latinsky a nemecky. Je autorom prvej uhorskej krystalografie.

Frantisek Eder (1727-1773)
Štaivnicky jezuita, ktorý na misijnej ceste v Peru napísal zemepis Peru s mapovou prílohou.

Mikulas Jacquin (1727-1817)
Profesor chémie, mineralógie a hutníctva na štiavnickej Baníckej akadémii v rokoch 1763-1769. Vedecké práce vydával v jazyku latinskom a nemeckom.

Jan Lill (1751-1817)
Inžinier v baniach na Oberbieberstôlni. Vyhotovil ako prvý plány na vyhĺbenie Voznickej dedičnej stôlne a viedol stavby vodostĺpcových čerpacích strojov.

Karol Haidinger (1756-1797)
Profesor matematiky na Baníckej akadémii od 9.maja 1788 do augusta 1788. Vydal vedecké geologické práce po nemecky.

Jan Juraj Hoffinger (1756-1792)
Prvý štiavnický banský lekár, ktorý sa zaoberal chorobami z povolania u baníkov a hutníkov. Práce týkajúce sa škodlivého používania tabaku a pôsobenia amalgamacie na zdravie baníkov písal po nemecky a vydával v štiavnickom vydavatelstve.

dr. Henrich David Wilckens (1763-1832)
Prvý profesor lesníckych vied na Baníckej a lesníckej akadémii. Prednášal v Zemberovskom dome. Zakladal učebne zbierky a zriadil cvičné pole pre poslucháčov akadémie. V polesí pri autobusovej zástavke Repište jeho ctitelia medzi listnatými stromami a smrekmi postavili kameň.

Christian Johan Doppler (1803-1853)
Rakúsky fyzik; v Banskej Štiavnici pôsobil iba krátky čas. Princíp určújúci zmenu frekvencie vyvolanú pohybom zdroja vlnenia alebo pozorovateľa odvodený Dopplerom pôvodne v optike, bol dlho nedočenený. Dnes však predstavuje veľmi účinnú meraciu metódu v rôznych oblastiach vedy a techniky.

Pavel Balas (1811-1871)
Ako obvodný banský inžinier sa zaslúžil o podzemné spojenie Novej Leopold šachty v Banskej Hodruši s Amalia šachtou v Banskej Štiavnici.

Jan Pettko (1812-1890)
Významný geológ, paleontológ a mineralóg. Bol profesorom na štiavnickej akadémii v rokoch 1847-1871. Jeho početnú zbierku hornín a minerálov opatruje Banské múzeum.

Ľudovít Litschauer (1815-1885)
Banský právnik, profesor na štiavnickej akadémii. Má hlavný podiel na tom, že sa prednášky na akadémii konali v maďarskom jazyku.

Gustáv Faller (1816-1881)
Významný odborník v baníctve. Pôsobil 15 rokov na katedre baníctva na štiavnickej akadémii. Bol literárne činný.

Andrej Sládkovič (1820-1871)
Slovenský básnik, ktorý sa preslavil básnickou zbierkou Marína, ktorá vznikla v dobe lyceálnych štúdii. Na bývalej budove lýcea má pamätnú tabuľu.

Jozef Szabo (1822-1894)
Zostavil prvú geologickú mapu Banskej Štiavnice a jej okolia. Jeho početné práce sa dotýkajú geologických pomerov Banskej Štiavnice a okolia.

Alexander Petrovič (1823-1849)
Maďarský básnik. Študoval na štiavnickom lýceu v rokoch 1837-1839. Na budove bývalého lýcea ma pamätnú tabuľu.

Štefan Farbaky (1837-1929)
Profesor na štiavnickej baníckej akadémii od roku 1867. Bol redaktorom odborného baníckeho a hutníckeho časopisu "Banyaszati es kohaszati lapok" ("Banícke a hutnícke listy") v rokoch 1882-1892. Bol spoluvynálezcom akumukatora s dr.Schenekom a posledným rektorom na vysokej škole. Pochovaný je v cintoríne za Klopačkou.

Ľudovít Cseh (1840-1908)
Významný banský geológ, ktorý zozbieral bohatú banskogeologickú dokumentáciu z Banskej Štiavnice, Kremnice, Španej doliny, Hodruše a Vyhní, ktorá sa stala pri založení Banského múzea základným zbierkovým fondom. Je pochovaný na Frauenbergskom cintoríne.

Jozef Szitnyai (1844-1906)
Mesťanosta mesta v rokoch 1895-1918. Neochvejný bojovník proti tendenciam maďarských kruhov premiestniť štiavnickú akadémiu. Napísal niekoľko historických príspevkov do prvej štiavnickej monografie.

dr. Imrich Tóth (1844-1929)
Profesor zdravovedy na štiavnickej vysokej škole v rokoch 1880-1885. Zásluhou vedeckého výskumu bola ním začiatkom 20.storočia zlikvidovaná tažká červovitá choroba baníkov, známa pod menom ankylostomiasis duodenale. Bol literárne činný, zameriaval sa nielen na problémy zdravotnícke, ale aj na ovocinárstvo a ekonomiu mesta. Jeho zásluhou boli vysadené orechové stromy lemujúce hlavne cesty okolo mesta.

Karol Faller (1857-1911)
Profesor hutníctva na Banickej akadémii v Banskej Štiavnici. Uverejnil učebnú príručku hutníctva.

Jaroslav Augusta
Významný predstaviteľ a maliarsky interpret rázovitého detvianskeho kraja a mnohých akvarelov zo štiavnického prostredia. Štiavnické obyvateľstvo sa oboznámilo s jeho tvorbou na súbornej výstave diel, ktorá bola otvoremá 23.septembra 1956 v expozičnej sále Okresného vlastivedného múzea na Starom zámku.

ing. Arpad Bergfest (1883)
Plodný autor baníckych prác a znalec geologických a banských pomerov Banskej Štiavnice a jej rudného okolia.

Eugen Faller
Riaditeľ Banského múzea v Soproni. Horlivý prispievateľ do maďarského odborného časopisu "Banícke a hutnícke listy" ("Banyaszati es kohaszati lapok"). Svoje príspevky a štúdie zameriaval na slávne obdobie štiavnického a piargského baníctva, na piesňovú tvorbu bývalých vysokoškolákov, na študentský život akademikov a na irecite zvyky štiavnických vysokoškolákov.

Edmund Gwerk (1895-1956)
Akademický maliar, krajinár, ktorého tvorba vyniká bohatou dynamikou a pestrou paletou štiavnických prírodných krás.

Jozef Kollár
Akademický maliar, krajinár Považia a štiavnických scenérii. Prvá súborná výstava jeho tvorby bola uskutočnená v roku 1928 v Banskej Štiavnici. V súčasnosti je po ňom pomenovaná galéria na Trojičnom námestí, kde je aj stála expozícia jeho diel.

dr. Fiala František
Prvý riaditeľ banského múzea, v ktorom pracoval v rokoch 1927-1939. Za jeho vedenia sa múzeum stalo vedeckým ústavom. Zozbieral s veľkou starostlivosťou bohatý dokumentačný materiál, vydal dva zborníky a spolupracoval s vedeckými ústavmi nielen u nás, ale aj v zahraničí.

Jozef Horák
Banskoštiavnický rodák; za svoju literárnu činnosť ako jeden z najplodnejších slovenských spisovateľov bol vyznamenaný titulom "laureát štátnej ceny". Celá jeho literárna činnosť bola úzko spojená s podsitnianskym krajom.

Anton Hykisch
Banskoštiavnický rodák; študoval na vysokej škole ekonomickej v Bratislave. Pracoval ako ekonóm v československom rozhlase. Známy je historickým dvojdielnym románom ČAS MAJSTROV, ako i dalším historickým románom MILUJTE KRÁĽOVNÚ.

Obrázok: G. A. Scopoli