Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Dolná Lehota - Vajsková
zdroj: www.dolna-lehota.eu.sk
pridané: 6.12.2008

Pomenovanie je podľa potoka, nakoľko leží na jeho brehu. Závod bol postavený v r. 1790 za cieľom spracovania železa z ľubietovských a ponických hutí. Spočiatku bol majetkom banskobystrických občanov, neskoršie prešiel do štátnej správy. Pracoval s dobrým výsledkom, ale potom upadal a v r.1886 bol úplne zastavený.

V r. 1889 pozemky odkúpil Karol Jozef Démuth a prebudoval ho na antimonový závod. (K.J.Démuth je pochovaný v Lopeji. Má obnovenú hrobku.)

Antimonová ruda sa ťažila v baniach na Lome (Krpačovo), tam ju aj upravovali flotáciou. Miestni furmani ju na vozoch (doštenákoch) vozili na spracovanie do Vajskovej. Tu sa v nej získavalo aj zlato - bola na to osobitná pec. Popri antimóne, ktorého vyrobili ročne 100 - 120 vagónov (r.1928) vyrobili aj 1 kg zlata.

Antimón sa vyvážal do Nemecka, Rakúska, Maďarska, Poľska, Rumunska. Majiteľmi závodu vtedy boli Dr. Tinter a Viktor Kůn a spol. z Viedne.

Závod v roku 1926

Po 2. sv. vojne sa bane v Dolnej Lehote pre malý výťažok (nerentabilné) zatvorili a ruda sa dovážala väčšinou z Turecka (už upravená na kysličník - prášok vo vreciach). Fabrika bola zdraviu škodlivá (zaprášené pľúca, rakovina pľúc).

(Vybrané z kroniky obce Podbrezová)

Vo Vajskovej sa spracovávala aj ruda vyťažená a upravená na Sb-Au koncentrát vo flotačnej úpravni v Medzibrode.

(z knihy Zlato na Slovensku)

V r. 1888 boli pri Vajskovej - na Lúčkach - vybudované kúpele s teplou vodou. Asi po 10 rokoch drevené budovy zbúrali, lebo si vyžadovali veľkú opravu (a pre vlhkosť). Boli tu 2 bazény - pre dospelých a pre deti. Tam sme sa chodili kúpať ešte aj po 2.sv. vojne. Voda však už nebola teplá, lebo pri čistení a prehlbovaní ( v minulosti) sa teplá voda zmiešavala so studenou.

(podľa slov p.uč. Hodrošovej)

Ťažba rúd

Zdar Boh hore,
smrť nám kynie,
šachta volá,
kahan už tlie.

Smrtonosné živly bane,
vyzrážajú naše dlane.
Nechcem poklad z čiernej zemi,
švárne dievča doluje mi.

Už doluje v mojom srdci,
milá moja, verný som Ti.
A keď raz v útrobách zeme,
posledný dych náš zájde,
osud náš je v rukách Boha,
pomôže nám, vieme.

(Úryvok z baníckej hymny, ktorá sa spája s baníckou tradíciou v Banskej Štiavnici; v D.Lehote sa asi nespievala.)

Perspektívne ložisko komplexných Sb, Au, Ag, Pb, As, Cu rúd leží 12 km severne od obce Dolná Lehota na južných svahoch Ďumbierskych Nízkych Tatier v strmých ťažko prístupných dolinách Dvoch Vôd a Štelerovej doline. Na rozdiel od ostatných nízkotatranských ložísk, ktoré sú známe od stredoveku, bolo objavené pravdepodobne až v 17.storočí. Prvé písomné údaje o ložisku pochádzajú až zo začiatku 20.storočia.

Najintenzívnejší prieskum prebiehal počas 2.svetovej vojny od r.1943, kedy sa celkove vyťažilo 5 000 ton antimonovej rudy. Ruda pochádzala len z prieskumných banských chodieb, ktoré overovali priebeh žíl a spracovávala sa vo flotačnej úpravni Lom.

V ďaľšom období preskúmavali ložisko Antimonitové závody Vajsková a neskôr Západoslovenský rudný prieskum Turčianske Teplice. Naposledy bolo firmou EnviGeo, a.s., z prostriedkov štátneho rozpočtu overované hĺbkové pokračovanie ložiska vrtným prieskumom koncom 90-tych rokov (Michálek, 1999).

Hlavná ložisková štruktúra, nazvaná ako žilník Karol, má smer SZ-JV a prebieha v dĺžke 2,2 km. Staré banské práce, ktorými bolo ložisko otvorené, sa nachádzajú vo výške 800-1100 m, ale vrtnými prácami sa zrudnenie zachytilo aj pod úrovňou najnižšej štôlne. Zrudnenie je tvorené tzv. Hlavnou žilou hrubou 0,7-2,8 m, ktorú doprevádza množstvo paralelných aj priečnych žiliek. Hrúbka celého žilníkového systému dosahuje až 45 m.

Ložisko Dve Vody je jedným z najperspektívnejších ložísk zlata v Nízkych Tatrách s veľkými zásobami komplexných polysulfidických rúd s pomerne vysokým obsahom Au.

Vo vzdialenosti asi 8 km na SSV od obce Dolná Lehota sa nachádza aj významné ložisko antimónu Lom. Podobne ako ostatné Sb-ložiská bolo ťažené predovšetkým počas druhej svetovej vojny, ale menšie prieskumné práce tu prebiehali ešte aj koncom 20.storočia.

Kvalita rudy počas ťažby dosahovala 3-7% Sb a 3-5 g/t Au. Celkove v období od r.1940 do januára 1945, kedy nemecké vojsko závod ako základňu partizánov zničilo a vypálilo, sa vyťažilo 25 000 ton rudy. Po vojne sa už ťažba neobnovila.

Vrtnými prácami realizovanými Prvou Kanadsko-slovenskou banskou spoločnosťou, s.r.o., v 90-tych rokoch 20.storočia sa v ložiskovej štruktúre zistili zaujímavé obsahy Au v rozsahu 0,7-9,8 g/t. (z knihy Zlato na Slovensku).

www.dolna-lehota.eu.sk/historia.html