Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

História baníctva na Slovensku

Stavebné pamiatky - Banská Štiavnica
zdroj: www.referaty.sk
pridané:
30.5.2008

Námestie Svätej Trojice a súsošie Svätej Trojice

Námestie sa sformovalo začiatkom 16. storočia a tvorí jadro mesta. Významnú úlohu pri jeho formovaní zohrali budova radnice a kostol sv. Kataríny. Domy po stranách námestia sú honosné meštianske paláce, ktoré patrili bohatým mešťanom a banským podnikateľom. Dominantou námestia je morový stĺp so súsoším sv. Trojice. Bol postavený na znak vďaky mesta za ústup morovej epidémie v rokoch 1710 – 1711. Pôvodný jednoduchý morový stĺp bol neskôr prestavaný. Autorom súsošia je sochár Dionýz Stanetti. Na podstavci sú rozmiestnené plastiky siedmich svätcov, ochrancov pred morom a patrónov baníkov.

Historická radnica

Pôvodne prízemný gotický dom zo 14.storočia, v ktorom zasadala mestská rada, bol v roku 1488 prestavaný na poschodovú budovu. Začiatkom 16.storočia bola k budove pristavaná kaplnka sv. Anny, ktorá bola v 18.storočí zbúraná a na jej mieste bolo postavené súsošie Panny Márie. Dnešnú podobu dostala radnica v rokoch 1787 – 1788. V suterénnych priestoroch radnice bola mestská väznica.


Pohľad na mesto. Foto: rs

Kammerhof

Komorský dvor – Kammerhof je jedným z najväčších stavebných komplexov na území mesta. Bol vybudovaný v polovici 16. Storočia. Objekt bol viackrát prestavovaný a zväčšovaný, takže na ňom môžeme pozorovať všetky stavebné slohy. Bolo v ňom sídlo banskej komory a hlavného komorsko-grófskeho úradu, ktorý spravoval bane, huty a mincovne nachádzajúce sa na území dnešného stredného Slovenska.

Starý zámok

Začiatkom 13. storočia bola postavená na výbežku vrchu Paradajz trojloďová románska bazilika. V 15. storočí bol tento kostol Panny Márie aj s priľahlým cintorínom obohnaný múrom. V 40. rokoch 16. stor. bol prestavaný na protitureckú pevnosť. Klenba nad hlavnou loďou bola zbúraná a tak vzniklo nádvorie hradu. Nasledovalo spevnenie obvodových múrov tým, že priestor medzi opernými piliermi bol vyplnený murivom. Kaplnka sv. Michala je ďalšou stavbou v komplexe Starého zámku. Táto románska rotundová budova sa skladá z dvoch častí, z nadzemnej a podzemnej. Nadzemná časť-karnárium- odtiaľ pochovávali telá zomrelých. Podzemná časť-ossarium- miesto, kam odkladali kosti vybrané pri kopaní nových hrobov. Zvyšky fresiek v kaplnke sú zo 14.stor. Bašta nazývaná "Himmelreich" zo 14. stor. bola používaná ako väzenie a mučiareň.

Banícka klopačka

Je to dvojposchodová vežovitá renesančno-baroková stavba z roku 1681. Vo veži Klopačky je umiestnené zariadenie, ktoré klopaním oznamovalo baníkom čas fárania. Klopanie sa ozývalo aj pri sviatočných príležitostiach, baníckych poradách, ale i pri pohreboch a požiaroch. Prízemie budovy sa v 18. storočí používalo ako väzenie pre baníkov odsúdených banským súdom.

Kostol sv. Kataríny

Neskorogotický kostol sv. Kataríny bol postavený v rokoch 1443 – 1491. Má jednu loď zaklenutú hviezdicovou klenbou. Loď lemujú po oboch stranách bočné kaplnky. Sú od nej o polovicu nižšie. V r. 1776 bola ku kostolu pristavaná kaplnka sv. Jána Nepomuckého. Pod kostolom sa nachádza krypta, do ktorej pochovávali richtárov a význačných mešťanov. Slovenským sa tento kostol nazýva od r. 1658, kedy sa v ňom začalo kázať po slovensky.

Evanjelický kostol

Kostol postavil v r. 1794 – 1796 domáci staviteľ F. Sivák podľa projektu viedenského architekta J. Tallhera. Nemá vežu, nachádza sa v uličnej zástavbe. Vonkajší vzhľad sa architektonicky prispôsobil okolitým domom. Len fasáda a zvýšená kopula svedčia o tom, že ide o sakrálnu stavbu. Kostol stavali podľa tolerančného patentu cisára Jozefa II. z roku 1781 o stavbe protestantských chrámov.

Kostol Nanebovzatia Panny Márie

Pôvodne trojloďová románska bazilika z 30. rokov 13. storočia prešla viacerými stavebnými úpravami. Po požiari v roku 1806 dostal kostol spolu s hlavným oltárom pri rekonštrukcii dnešný klasicistický ráz. Kostol Nanebovzatia Panny Márie patril pôvodne dominikánom, ktorí ho spravovali do roku 1536. V rokoch 1575 – 1669 ho užívali evanjelici, od ktorých ho prevzali jezuiti. Tí ho spravovali až do roku 1773, kedy bol zrušený jezuitský rád. V roku 1776 zverili kostol svetskému kléru a stal sa hlavným farským kostolom. Nemeckým sa nazýval preto, že sa v ňom kázalo po nemecky.

Nový zámok

Už pri príchode do Banskej Štiavnice upúta návštevníkov jedna z najkrajších dominánt mesta Nový zámok. Biela renesančná pevnosť vypínajúca sa na vrchu Frauenberg /Dievčenský vrch/ bola postavená v r. 1564-1571. Jej úlohou bolo chrániť mesto pred možným vpádom Turkov. Pevnosť prešla prestavbou, ale dodnes sa nám zachovala ako šesťpodlažná stavba so štyrmi nárožnými baštami a strieľňami. Nový zámok má fortifikačný charakter. Pomenovanie Panenský alebo Dievčenský zámok je novšieho pôvodu a odvodzuje sa od názvu kopca, na ktorom je zámok postavený. Nový zámok slúžil aj neskôr ako pozorovateľňa.

Piargska brána

Renesančná jednoposchodová budova, ktorá bola v 18. storočí barokovo upravená. Bola postavená v roku 1554 ako súčasť mestského hradbového systému, ktorý pozostával z dvojnásobného venca opevnenia. Tento bol vytvorený vzájomným pospájaním obvodových murív jednotlivých domov. Hlavné komunikácie boli uzavreté piatimi bránami. Z nich sa ako jediná zachovala Piargska brána.

Objekty baníckej akadémie

Banícka akadémia bola založená rozhodnutím panovníčky Márie Terézie v r. 1762 a svoju činnosť začala v r. 1764. Bola to prvá škola svojho druhu na svete a pôsobila v Banskej Štiavnici do r. 1919. Pôsobili na nej najvýznamnejší banskí, hutnícki a lesnícki odborníci z Európy a ich zásluhou vzniklo niekoľko svetových objavov a vynálezov. Škola bola vzorom pri zakladaní parížskej polytechniky v r. 1795. Chemické laboratóriá v posledných desaťročiach 18. stor. patrili medzi najlepšie vybavené v Európe. Škola vychovala 10 000 odborníkov, ktorí pôsobili v najvýznemnejších baníckych, hutníckych a lesníckych prevádzkach sveta.

Kalvária

Komplex sakrálnych stavieb citlivo umiestnených do prírodného prostredia tvorí jedinečnú ukážku súladu prírody a ľudského umu. Základný kameň pre stavbu Kalvárie bol položený 14.9.1744 a presne o sedem rokov 17.9.1751 bola stavba dokončená. Stavba bola začatá z iniciatívy jezuitského pátra Františka Pergera. Celý komplex pozostáva z 23 objektov, ktoré predstavujú skutočnú galériu výtvarných diel s liturgickým programom zastavení krížovej cesty.

referaty.sk