Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Banská Štiavnica - zaujímavý článok o plánovanom rozvoji mesta v z časopisu Línia z roku 1982
zdroj: Línia, časopis pre estetiku životného prostredia, 4/1982
pridané: 1.12.2007

Zaujímavý článok o plánoch na obnovu Banskej Štiavnice zo začiatku 80-tych rokov som objavil náhodou v starom čísle časopisu Línia. Pamätníci si určite ľahko spomenú, ako málo sa veľkorysé plány zhodovali so smutnou realitou.

Článok vyšiel pôvodne na troch stranách, ich fotografie bez úpravy si môžete pozrieť tu: strana 1, strana 2, strana 3

V prekrásnom prostredí Štiavnických vrchov. najnovšej chránenej krajinnej oblasti v SSR. pod veterným a bájami opradeným Sitnom, sa nachádza jedno z najstarších, ate i historicky a umelecky najcennejších miest našej vlasti, ba strednej Európy vôbec — Banská Štiavnica. dnes mestská pamiatková rezervácia.

Letecký pohľad na mesto

Výrazne špecifické hodnoty pôrodnej krajiny zväčša sopečného pôvodu, doplnené významnými urbanistickými a technickými dielami predchádzajúcich generácii, tvori vysoko atraktívnu oblasť cestovného ruchu. Baníctvo tu bolo cez dlhé stáročia najdôležitejším zdrojom surovín a bohatstva. ako aj zdrojom technického pokroku. Pokrokové európske lesníctvo tu malo svoju kolísku, výstavba vodných diel pred 250—300 rokmi s údolnými nádržami (30 jazier) je svetovým uniká-tom.

Banské múzeum s baníckym skanzenom, svetoznáme arborétum a botanická záhrada, desiatky významných objektov kultúrnych pamiatok od románskeho obdobia cez gotiku, renesanciu. barok, až po dnešné dni, tvorí špecifikum tohto mesta a jeho okolia a poskytuje bohaté možnosti ich využitia na turistiku, kultúru, rekreáciu a iné.

S Ing. Dušanom Janotom, CSc.. pracovníkom Štátneho ústavu pamiatkovej starostlivosti v Bratislave, sme nehovorili o zaujímavej histórii tohto krásneho mesta. Hlavnou témou rozhovoru bola ochrana, obnova a využitie historických objektov Banskej Štiavnice na obchodné a rekreačné účely.

Kedy sa začalo so záchranou a obnovou Banskej Štiavnice, ktorej stopy osídlenia siaha|ú až do neolitu, o ktorej zlatníkoch a ťažbe kovov sú historické správy z 11. storočia a ktorá v 13. storočí bola jedným z najväčších miest v strednej Európe?

Možno povedať, že až socialistické spoločenské zriadenie prikročilo k zásadnému riešeniu záchrany. obnovy a zveľadenia tohto významného historického, kultúrneho i umeleckého centra v srdci Slovenska.

Socialistický štát venuje mimoriadnu pozornosť kultúrnym a historickým pamiatkam minulosti ako ničím nenahraditeľného majetku nášho ľudu,  ktoré sú významným nástrojom kultúrnej politiky strany, zdrojom poučenia. poznávania histórie národa, rozvoja jeho umenia, vedy, techniky a ekonomiky.

Plánovaná záchrana a obnova v mestských pamiatkových rezerváciách patri medzi prvoradé úlohy štátne) pamiatkovej starostlivosti. Uznesením vlády SSR Č. 58/78 a c- 298/79 boli mestá B. Štiavnica, Kremnica, Levoča, a Bardejov vybrané za mimoriadne hodnotné mestské pamiatkové rezervácie, ktorým treba venovať zvláštnu pozornosť. Tento výber nebol náhodný, veď zachované súbory architektonických pamiatok týchto miest nachádzajúcich sa v turisticky atraktívnych oblastiach, presahujú svojou hodnotou i významom ďaleko rámec Slovenska. Zvláštne postavenie tu má práve Banská Štiavnica. ktorej terajší stav je výsledkom dlhoročného zanedbávania obnovy v minulých obdobiach.

Obnova a záchrana vzácnych pamiatkových objektov mests. pamiatkovej rezervácii a ich primerané využitie v súlade s celospoločenskými záujmami si vyžiadalo systematický komplexný prístup príslušných orgánov i národných výborov zabezpečujúcich územné plánovanie, výstavbu, financovanie ale aj správu a udržiavanie týchto objektov i celej technickej a ekonomickej infraštruktúry historického jadra.

Na čom je založená východisková koncepcia urbanistického riešenia centrálnej mestskej zóny a aké funkcie bude plniť?

Najdôležitejšou úlohou tu bolo dopracovať a schváliť územnoplánovaciu dokumentáciu, zvlášť so zreteľom na pamiatkové objekty a urbanisticky doriešiť so zainteresovanými orgánmi a organizáciami vhodné využitie pamiatkových objektov a technickú infraštruktúru územia rezervácie, najmä dopravu, systém energetiky. vodohospodárstvo a pod.

Východisková koncepcia urbanistického riešenia centrálnej mestskej zóny je založená na princípe čo najvhodnejšieho zapojenia historického jadra do centrálnej mestskej zóny s tým, že bude plniť najmä tieto funkcie:

1. Mesto bude mať dostatočne rozvinutú ekonomickú priemyselnú základňu.
2. Historické jadro rezervácie bude mať výraznú obslužnú náplň.
3. Mesto má byť komplexne vybaveným centrom turistiky banskoštiavnickej oblasti.

Základným urbanistickým zámerom je regenerácia pamiatkových, kultúrnych, estetických a funkčných hodnôt, najmä architektonických objektov, ich umocnenie navrhovanými úpravami, obmedzenie, či likvidácia negatívnych vplyvov niektorých prevádzok j dopravy na základe uceleného urbanistického konceptu obnovy mestskej pamiatkovej rezervácie. Bolo treba prehodnotiť funkčné využitie jednotlivých objektov a súborov a doplniť funkčné celky výstavbou nových objektov.

Funkčné zóny sa vymedzili v ucelených urbanistických priestoroch nasledovne:

- Trojičné námestie s meštianskymi domami a starým zámkom ako zóna kultúrno-historická
- Námestie SNP okolo budovy MsNV ako zóna administratívna
- Priestor   Partizánskej   ulice   ako zóna kultúrno - spoločenská

- Priestor  Akademickej   ulice  ako areál škôl s botanickou záhradou a arborétom. Ďalšie funkčné vymedzenie územia v centrálnej mestskej zóne tvoria obchodno-spoločenské priestory na východnom okraji rezervácie v priestore krytej plavárne a I. ZDŠ a priestor obchodno-spoločenského centra pred komplexom objektov tabakového priemyslu.

Južnú časť zóny rezervácie tvorí obytný okrsok ,,JUH" s novopostavenými objektmi a základnou vybavenosťou, ktoré uzatvára autobusová stanica ČSD. Vlastné urbanistické riešenie vylučuje tranzitnú automobilovú dopravu z historického jadra a vytvára pešiu zónu. Zachováva a vhodne využíva pamiatkové objekty s prehodnotením ich funkčnej náplne.

Dopĺňa zeleň v mestskom interiéri, vymedzuje vhodné plochy na vybudovanie chýbajúcich kapacít občianskej vybavenosti, ako i plochy pre parkoviská a postupne navrhuje odstraňovanie prevádzok, ktoré pre svoju nevhodnosť nemožno ponechať v mestskej pamiatkovej rezervácii.

Hoci jednotlivé zóny budú mať svoju prevládajúcu charakteristiku, na oživenie a dokompletovanie sa v nich budú spájať rôzne funkcie. Tým sa mesto stane stále živým, príťažlivým a nebude pre návštevníkov vytvárať dojem iba akéhosi múzea historických, umeleckých či technických pamiatok minulosti.

Rozhovor pripravila: N. Bónová, Foto: archív a Ing. D. Janota