Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Slovenské baníctvo v r. 1918-1938 - Miesto slovenského rudného banictva v slovenskom a československom hospodárstve
zdroj: Rudné baníctvo na Slovensku v r. 1918-1938, Zdeněk Němec
pridané: 19.10.2007

Banské podnikanie nachádzame medzi prvými priemyselnými odvetviami Slovenska, a to tak podľa počtu zamestnaného robotníctva, ako aj podľa veľkosti a významu závodov a hodnoty produkcie.

Azda najvhodnejším kritériom by bolo porovnanie počtu zamestnaných robotníkov. Zistiť ich počet v banských závodoch nie je ťažké, ťažšie sa dá zistiť hodnoverný celkový počet priemyselných robotníkov na Slovensku, ako aj počet robotníkov, pracujúcich v jednotlivých odvetviach. Prekážkou sú najmä rozdiely medzi podnikovými a oficiálnymi štatistickými údajmi a nevyhovujúce kategórie starších štatistik. Oprieme sa preto zatiaľ o údaje Horváthovej Príručky hospodárskej štatistiky Slovenska:

Najviac osôb v povolaní činných zamestnával ku dňu sčítania živnostenských závodov 27. mája 1950 na Slovensku potravinársky priemysel (32.600 osôb), ďalej drevársky priemysel (28.200), kovopriemysel (28.100), odevný a obuvnícky priemysel (27.600)), priemysel kameňa a zemín (18.300), textilný priemysel (14.400) a na siedmom mieste baníctvo spolu s ne-veľkým hutníctvom (11.000 osôb). Treba však uvážiť, že do tohto sčítania patria všetky priemyselné a živnostensky vedené závody a keďže v baníctve a hutníctve prakticky nebolo malých živnostníkov, boli by v skutočnosti relácie usmernené viac v prospech sledovaného odvetvia.

Zatiaľ čo v potravinárskom priemysle pripadalo podľa tohto sčítania na jeden závod priemerne 3,6 osôb (činných v povolaní), v drevárskom 3,7 osôb, v kovopriemysle 4,4, v odevnom a obuvníckom priemysle 1,8, kameňa a zemín 12,6, v textilnom 6,3 osôb, tak v baníctve a hutníctve 185,6 osôb (pričom hutníctvo skutočný priemer znižovalo). Slovenské baníctvo spolu s hutnictvom patrilo podľa charakteru podnikania medzi veľkopriemysel. V potravinárskom, drevárskom a kovorobnom priemysle, v priemysle odevnom a obuvníckom, v príemysle kameňa a zemín a v textilnom priemysle bolo v roku 1930 na Slovensku 22 závodov, na ktoré pripadalo viac ako 500 osôb činných v povolaní; z týchto závodov by sme pri neveľkej zmene kritérií mohli k baníctvu priradiť napríklad niektoré závody kovopriemyslu a priemyslu kameňa zemín (spolu 12 závodov).

V samotnom baníctve bolo podľa Horvátha päť závodov, v ktorých pracovalo viac ako 500 osôb (činných v povolaní). Toto zistenie potvrdzuje štatistika väčších priemyselných závodov z roku 1926. Údaje zverejňované Banskou revírnou radou pre Slovensko a podopreté podnikovými štatistikami ukazujú, že v rokoch 1929 a 1930 bolo v slovenskom baníctve šesť závodov, ktoré zamestnávali viac ako 500 robotníkov (7 až 8 závodov, keby sme rátali všetky osoby, ktoré boli činné v povolaní).

Zamestnanosť sledovaná v pohybe a v čase vyvrcholenia medzivojnovej produkcie ukazuje názornejšie, že slovenské baníctvo, a v tom na prvom mieste rudné baníctvo, bolo priemyselným odvetvím veľkých závodov. Tým sa čiastočne ruší účinok čísiel, ktoré odsunujú rudné baníctvo na niektoré z druhoradých miest. Význam veľkých závodov v hospodárstve bol väčší než význam väčšieho počtu živnostensky vedených dielní iných priemyselných odvetví.

Slovenské baníctvo a hutníctvo zamestnávalo v rokoch 1911 až 1913 priemerne 12.777 robotníkov, v roku 1929 10.658 a v roku 1938 priemerne 13.813 robotníkov. Podstatná časť pracovala pri ťažbe rúd; v roku 1929 to bolo 7258 a v roku 1938 8353 robotníkov. Pretože sa však rudné baníctvo sústredilo na pomerne malej ploche, boli oblasti, kde veľká časť obyvateľstva závisela od prosperity rudných závodov. Tak v Gelnickom okrese zamestnávalo baníctvo v roku 1930 viac ako 1300 ľudí, teda ďaleko viac ako v drevárskom priemysle, kde pracovalo 721 ľudí. V okrese Spišská Nová Ves z 3891 činných osôb prislúchalo k baníctvu 1232, pričom v druhom najvýznamnejšom odvetvi okresu, v kovorobnom priemysle, bolo zamestnaných 399 ľudí; v Rožňavskom okrese pracovalo v baníctve 1524 osôb, pri spracúvaní kovov 531 a v drevárskom priemysle 475 ľudí.

Význam rudného baníctva by sme mohli ešte zreteľnejšie sledovať, keby sme mali k dispozícii hodnoverné údaje o hodnote výrobkov celého slovenského priemyslu. Veď v roku 1929 sa na Slovensku vyťažilo železných rúd v cene 62,5 milióna Kč (cena vyrobených pražených rúd až 83,2 mil. Kč), mangánovej rudy za 3,6, medenej rudy za 6,8 mil., železného kýzu za 5,5 mil Kč, ortuťovej rudy v roku 1931 za 377.000 Kč (ortuti sa však vy-viezlo v roku 1931 za 2,8 mil.), v roku 1927 sa vyťažilo antimónovej .rudy v hodnote 2,9 mil. a rúd s obsahom drahých kovov roku 1932 za 6 mil. Kč. V rokoch 1937 a 1938 sa hodnota vyťaženych rúd približovala čiastke 100 míliónov korún.

Ťažba železného kýzu, antimónovej, mangánovej, ortuťovej a medenej rudy sa sústreďovala na Slovensku. Slovenskú produkciu týchto nerastov pokladáme teda za celoštátnu.

V pomere k svetovej rudnej produkcií bola slovenská ťažba neveľká, no aj tak si udržala čestné miesto. Najvýznamnejší podiel na svetovej produkcii zaujímala ťažba antimónovej rudy. V časoch svojho najväčšieho produkčného rozmachu, teda v rokoch 1933—1935, podieľala sa na svetovej produkcií antimónových rúd 5 až 7 percentami; pritom v Európe nebol väčší producent. Až od roku 1936 sa silne vzmáhala ťažba týchto rúd v Juhoslávii, a pri súčasnom poklese produkcie u nás sa dostala na prvé miesto v Európe. Ostatné bane boli predovšetkým v Číne, Mexiku a Bolívií.

Dobývanie ostatných rúd, železnej, mangánovej a medenej malo len miestny, domáci význam, pretože zanikalo v obrovskej mase svetovej produkcie. V roku 1957 sa v kapitalistickom svete (teda bez SSSR) vyťažilo železných rúd s obsahom okolo 98 miliónov ton železa, z toho v Spojených štátoch amerických 37,9 mil. ton, vo Francúzsku 11,5 mil. ton a vo Švédsku 9,14 miliónov ton. V Československu sa v tom istom roku vyťažilo rúd s obsahom okolo 600.000 ton železa, čím sme sa vyrovnávali napríklad s Rakúskom, Nórskom a Talianskom. Zistené zásoby želez-ných rúd sa vtedy vo svete pohybovali okolo 60 miliárd ton s priemerným obsahom 49—50 % železa, v Československu sa zistilo okolo 60 miliónov ton zásob železných rúd s obsahom v priemere asi 36 %.

Na druhej strane však musíme slovenskej železnej rude priznať väčší význam: prostredníctvom veľkých odberateľských železiarenských podnikov bezpochyby stredoeurópskeho významu nadobúdali slovenské železné rudy význam presahujúci teritórium Slovenska. Podobne to bolo i v prípade mangánovej rudy: hoci ťažba mangánovej rudy v ČSR tvorila len zlomok svetovej produkcie (1,5 %), nebolo v Európe veľa väčších producentov; mangánová ruda sa dobývala už len v Sovietskom zväze (v roku 1936 2,8 mil. ton) a v Nemecku (v roku 1936 asi 230.000 ton a v roku 1937 180.000 ton železných rúd s vysokým obsahom mangánu).

Rudné baníctvo na Slovensku v r. 1918-1938, Zdeněk Němec