Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Glanzenberg
zdroj: www.zamky.sk
pridané: 23.2.2007

Zo severnej strany údolia Štiavnického potoka dominuje mestu Banská Štiavnica kopec Glanzenberg, nazývaný aj Staré mesto. Jeho zväčša zalesnené územie je na juhovýchodnej strane ukončené takmer zvislými skalnými stenami, pod ktorými pôvodný terén pokrývajú haldy.

Glanzenberg

História

Z doterajších archeologických výskumov vykonaných Slovenským banským múzeom v Banskej Štiavnici jednoznačne vyplýva, že na prelome 12. a 13. storočia existoval na Glanzenbergu hrad - neveľké opevnené sídlo s vežovitou stavbou. Zabezpečoval zrejme ochranu kráľovského majetku plynúceho z baní. Ťažba striebra dosahovala v tej dobe päťdesiat percent z celkovej produkcie Uhorska. Odkryté pôdorysy stavieb a široko koncipované opevnenie svedčia o výraznom rozšírení areálu hradu od 13. storočia, súčasne s rastom prosperity banského podnikania. Stáva sa pravdepodobne sídlom kráľovskej banskej komory a jej správcov - zástupcov panovníka. Po zániku hradu v 15. storočí postavili na ruinách týchto stavieb hutnícku pec a skúšobňu rúd. Objekty technicko-výrobného charakteru, spolu so sprievodnými nálezmi baníckych kahancov, technickej keramiky a trosky, súvisia s banskou činnosťou v ich bezprostrednej blízkosti. Pravdepodobne s baňami, spomínanými na Glanzenbergu v písomných prameňoch z roku 1509. V polovici 16. storočia opevnili lokalitu bývalého hradného areálu zemným valom a priekopou a jej územie začlenili do systému protitureckej obrany mesta.  

Exteriér

Najstarší opevnený areál sa nachádzal v najvyšších polohách severozápadnej časti kopca (749 mnm). Tu sa odkryli základy dvoch objektov obdĺžnikového pôdorysu s rozdielnou hrúbkou murív. Z nich mohutnejšie a staršie sú datované na koniec 12. storočia. Obe vežovité stavby boli prepojené nádvorím. Hradobný múr rozšíreného opevneného sídla pokračoval severovýchodným smerom. V centrálnej časti areálu sa zistili murivá ďalších neúplných viacpodlažných kamenných stavieb s portálmi a zachovanými železnými gotickými dverami (14.storočie). Na juhovýchodnej strane polohy sa na viacerých miestach výskumom zachytil priebeh opevnenia z 13. storočia. Z vnútornej strany k nemu pribudovali dve stavby - jednu obdĺžnikového a druhú lichobežníkového pôdorysu s kamennými portálmi datovanými do prelomu 14. a 15. storočia. Do suterénnych priestorov sa vstupovalo schodmi, vysekanými v skale.  

Súčasný stav

Lokalita s viac ako trojhektárovou výmerou je významným archeologickým náleziskom - vyhlásenou kultúrnou pamiatkou. Leží medzi dvomi bohatými rudonosnými žilami - Špitáler a Bieber a úzko súvisí tak s počiatkami baníctva v regióne ako i s genézou osídlenia. V konfigurácii terénu sú dodnes čitateľné stopy po povrchovom dobývaní, valových opevneniach a deštrukciách zaniknutých stavieb, ktoré sa už niekoľko rokov odkrývajú a skúmajú. Lokalitu sme navštívili naposledy 4/2003 a je to veľmi príjemná prechádzka spojená s výhľadmi na Banskú Štiavnicu.

zamky.sk