Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

História baníctva na Slovensku

Slovenské baníctvo v r. 1918-1938 - Dosah akostných pomerov v slovenskom rudnom baníctve
zdroj:
Rudné baníctvo na Slovensku v r. 1918-1938, Zdeněk Němec
pridané:
29.1.2007

Krátky prehľad širokej problematiky akosti dobývaných rúd na Slovensku vysvetľuje jej dosah a význam pre ďalší vývoj slovenského rudného baníctva. Napriek prekonaniu desaťročnej hlbokej krízy sa rudné baníctvo ako celok po roku 1925 stále nevedelo spamätať z jej následkov. Jeho vývoj nezodpovedal hospodárskemu rozmachu spracovateľských odvetví. Pri vysvetľovaní príčin tejto dlhotrvajúcej depresie sa zvyčajne kládol dôraz na nevyhovujúcu kvalitu rúd. Preto sme sa museli ŕ tejto otázke venovať trochu viac.

V podstate sme dospeli k náhľadu, že rudy dobývané na Slovensku nedosahovali výbornú alebo dobrú kvalitu. Buď boli rudy vyložene nekvalitné, chudobné a nevyhovujúceho chemického zloženia (ortuť), alebo sa pohybovali tesne okolo prípustnej hranice minimálnej kovnatosti. To malo ďalekosiahly hospodársky a spoločenský vplyv.

Všetky závody, hoci po roku 1918 pracovali trvalo za sťažených výrobných a odbytových pomerov, museli vynakladať veľké finančné prostriedky na úpravu dobývaných rúd. Úprava výrobu, pochopiteľne, zaťažovala; ostatné výdavky sa museli čo najviac obmedzovať, a pokiaľ sa to nepodarilo, buď sa rudy a poloprodukty predávali pod výrobnou cenou, alebo sa musela zastaviť ťažba. Bolo veľmi výhodné, keď závody mali vlastné huty, ale ani táto okolnosť nemohla byť dokonale účinným prostriedkom na zlepšenie konkurenčnej schopnosti slovenských rúd.

V niektorých prípadoch možno namietnuť, že pri určitej snahe a pri určitom interese o starosti slovenských podnikateľov by sa slovenskej rudnej produkcii dalo pomôcť. Napríklad v prípade železnej rudy bolo v Európe viac nálezísk, kde sa s úspechom dobývali rudy s nižším kovovým obsahom. V Luxembursku sa ťažili železné rudy, ktoré obsahovali v priemere len 33 % železa, a predsa sa tu dolovalo viac ako v Československu. V roku 1937 sa v ČSR vyťažilo železnej rudy s kovovým obsahom niečo nad 600.000 ton, zatiaľ čo v Luxembursku 2,24 mil. ton. Podobne to bolo i v Nemecku a Rakúsku. Problém bol však v niečom inom, príčina ležala mimo železorudného dolovania a treba ju hľadať v osobitnom postavení československého (českého a moravskosliezskeho) železiarskeho priemyslu.

Vyhliadky na úspech v slovenskom rudnom dolovaní mohol mať len kapitálovo veľmi silný podnik so značným medzinárodným vplyvom, ktorý by bol na ťažbu na Slovensku odkázaný, alebo ťažba prvotriednych surovín. Ani jedno ani druhé na Slovensku nebolo. Pre kapitálovo silné podniky boli slovenské bane len okrajovými zdrojmi surovín, ktoré si vedeli vynahradiť dovozom zo zahraničia. Tým dostatočne vyniká i spoločenský dosah nízkej kvality slovenských rúd. Slovenské rudné baníctvo, ktoré sa v priebehu desaťročnej krízy v rokoch 1913—1923 dostalo na vedľajšiu koľaj, tam zostalo í naďalej. Preto sa nemohli využiť všetky možnosti, ktorými sa rudné baníctvo československému hospodárstvu ponúkalo.

Rozvoj slovenského rudného baníctva v celom procese od dobývania až k predaju hamovali osobitné prírodné podmienky, a z tých najmä akosť rúd, ich uloženie, ako i geografická roztrieštenosť ložísk, ich uloženie hlboko pod povrchom a rad ďalších nevýhodných bansko - technických podmienok dobývania. U niektorých rúd (medenej, antimónovej, pyritu) sa síce jednotlivé zložky vplyvu prírodných podmienok prejavili tiež, ale často ich zastierali iné okolnosti, niekedy prevažujúce (trhové pomery, kartelové vzťahy a pod.).

Rudné baníctvo na Slovensku v r. 1918-1938, Zdeněk Němec