Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

7 významných banskoštiavničanov - Matej Kornel Hell
zdroj: Banská Štiavnica 7x7, E.Bujnová, I.Chovanová, Ľ.Lužina, J.Roháč, I.Roháčová, M.Šimkovic, 2003
pridané: 15.1.2007

Hlavný strojmajster banskoštiavnickej banskej komory Matej Kornel Hell sa zaslúžil o záchranu banského podnikania v banskoštiavnickej oblasti dvoma spôsobmi – ako tvorivý technik, ale aj ako smelý muž, ktorý vie svoju vec podporiť presvedčivými argumentmi a obhájiť aj proti autoritatívnej moci. Matej Kornel Hell (1651 – 1743) pochádzal z Horného Slavkova v Čechách (hoci sa ako jeho rodisko nevylučuje ani Kremnica).

Do Banskej Štiavnice prišiel asi roku 1693 ako odborník na stavbu banských čerpacích strojov. Jeho pôsobenie v štiavnickej banskej oblasti sa spája najmä s odvekým zápasom baníkov proti vode a o vodu. Podzemná voda v baniach bola zákerným nepriateľom ťažby drahých kovov, a to až natoľko, že mohla banské podnikanie celkom zlikvidovať. Preto bolo veľmi dôležité zdokonaľovať spôsoby, ako ju z podzemia dostať.

Strojmajster Hell skonštruoval tri výkonné čerpacie stroje s pákovým prevodom (hovorili im štangenkunsty). Poháňalo ich vodné koleso, ktoré Hell zdokonalil. Zlepšil aj konštrukciu ďalších banských zariadení. História však osobitne oceňuje, že Hellov prístup k problému banskej vody bol komplexný. Tento problém mal totiž dve stránky – ak bolo v podzemí vody priveľa, na pohon strojov a úpravnícke práce zasa chýbala. Matej Kornel Hell spolu s kartografom Samuelom Mikovínim navrhli a realizovali originálny systém umelých vodných nádrží, známych ako banskoštiavnické tajchy (pozri v časti 7 rád...).

Voda zachytená do týchto údolných nádrží sa roz-vádzala k nižšie oloženým šachtám a poháňala vodné kolesá čerpacích zariadení. Potom sa ešte využívala pri úprave rudy. Za Rákociho povstania boli bane odsúdené na zánik – ich hlbšie časti zaliala voda. Povstalecký generál Berčéni chcel dokonca zničiť aj povrchové zariadenia na Vindšachte (dnešné Štiavnické Bane). Hell ho však presvedčil, že je schopný pomocou svojich čerpacích strojov zatopené časti baní opäť odvodniť a obnoviť ťažbu. Keď neskôr zasa Dvorská komora vo Viedni rozhodla, že sa do záchrany štiavnických baní už nebude investovať, Hellovi sa podarilo získať pre svoj plán odvodňovaniasamého panovníka a vydobyť ďalšiu podporu. Oplatila sa – Hellove technické zdokonalenia ušetrili banskej komore niekoľkostotisíc florénov ročne.

V súvislosti s Matejom Kornelom Hellom nemôžeme nespomenúť jeho dvoch nadaných synov. Starší Jozef Karol (1713 - 1789) po otcovi zdedil technický talent, funkciu hlavného banského strojmajstra aj úlohu zlepšovať čerpanie vody z banských diel. A práve v tejto oblasti sa preslávil originálne riešenými zariadeniami. Najskôr skonštruoval vahadlový čerpací stroj a roku 1749 veľmi výkonný vodnostĺpcový, ktorý umožnil oveľa účinnejšie využívať vodnú energiu. Neskôr zostrojil ešte aj vzdušnotlakový stroj, používaný tam, kde sa nedala privádzať voda.

Maximilián Hell (1720 – 1790) sa stal astronómom. Pôsobil na Trnavskej univerzite a postavil tu astronomické observatórium. V rokoch 1768 – 1770 na pozvanie dánskeho kráľa Kristiána VII. absolvoval vedeckú výpravu na jeden z ostrovov v Severnom mori. Hella prijali za člena učených spoločností napríklad v Londýne, Paríži, Štokholme a Kodani. Meno tohto významného Štiavničana nesie jeden z mesačných kráterov.

Banská Štiavnica 7x7, E.Bujnová, I.Chovanová, Ľ.Lužina, J.Roháč, I.Roháčová, M.Šimkovic, 2003