Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

História baníctva na Slovensku

7 banskoštiavnických dominánt - Farský kostol a ruiny dominikánskeho kláštora
zdroj:
Banská Štiavnica 7x7, E.Bujnová, I.Chovanová, Ľ.Lužina, J.Roháč, I.Roháčová, M.Šimkovic, 2003
pridané:
1.11.2006

Mohutná stavba dnešného farského Kostola Nanebovzatia Panny Márie je akoby protipólom Starého zámku. Pôvodne, ešte ako Kostol sv. Mikuláša, bol kláštorným chrámom kazateľskej reholy dominikánov, ktorí sa v meste usadili okolo roku 1230, teda v časoch prosperity a rozvoja mesta. To sa odzrkadlilo aj na architektúre kostola. Bola to románska trojloďová bazilika s priečnou loďou. Jej základný rozsah sa zachoval dodnes a svedčí o tom, že šlo o jednu z najväčších chrámových stavieb svojich čias na Slovensku.

Pôvodnú podobu interiéru pripomína viacero zachovaných prvkov, napríklad rebrová klenba na krížení lodí a klenbové konzoly pod chórom. V exteriéri sa na východnej strane za dnešnou svätyňou zachovala časť plášťa pôvodnej svätyne. Severne od kostola na dnešnej voľnej parcele stála budova stredovekého kláštora s obytnými krídlami okolo rajského dvora, ktorý bol s kostolom prepojený neskorogotickým sedlovým portálom.

V 16. storočí po odchode dominikánov prebralo kláštor mesto a zaradilo ho do svojho systému opevnenia. Neskôr časť kláštorných budov prestavali pre potreby jezuitského gymnázia. Súčasná podoba areálu je výsledkom novovekých úprav. Prestavba na začiatku 19. storočia síce zachovala celkovú hmotu pôvodného kostola, ale celkom potlačila jeho stredoveký charakter. Zmenilo sa členenie fasád, aby zodpovedalo vládnucemu štýlu vrcholného klasicizmu.

Interiér obohatilo bohato dekorované zariadenie – oltáre, lavice, organ a spovedelnice. Na mieste kláštora, centra vzdelanosti stredovekej Banskej Štiavnice, po odstránení ruín gymnázia v 20. storočí ostala len prázdna parcela s čiastočne odkrytými zvyškami hlavnej kláštornej budovy a múru krížovej chodby s gotickými oknami.

Banská Štiavnica 7x7, Eleonóra Bujnová, Iveta Chovanová, Ľubomír Lužina, Ján Roháč, Irena Roháčová, Michal Šimkovic, 2003