Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

História baníctva na Slovensku

Priemyselná železnica Pernek - Bane
zdroj:
http://rail.sk
pridané:
28.5.2005

V Malých Karpatoch sa okrem dreva ťažia tiež nerastné suroviny, predovšetkým vtedy vápenec v Rohožníku. V minulosti bola ťažba rozmanitejšia. V kopcoch pri Perneku pracovali bane na pyrit. Za prvej svetovej vojny, v roku 1917, spoločnosť Klímove banské a hutné závody postavila úzkokoľajku pre dopravu suroviny z baní do továrne pri zastávke a nákladisku Pernek . Bola asi 6 km dlhá (pozn. red. – pozri tiež poznámku J. Karoviča na str. 2), s jednou úvraťou približne v polovici trasy pre lepšie zvládnutie výškového rozdielu. V dôsledku povojnovej krízy bola v roku 1922 ťažba v baniach zastavená a v roku 1924 firma likvidovaná. Železnička bola pravdepodobne tiež zrušená.

Chemická továreň s krátkou vlečkou stávala pri trati na opačnej strane cesty ako zastávka. Dnes tu zostal len starý obytný dom. Úzkokoľajka viedla po ľavej strane cesty smerom k Perneku, počom sa odklonila do poľa a po severnom okraji obec obišla. Stopy po nej tu nezostali takmer žiadnej, len pri obci je poľná cesta v jednom mieste vedená na násypu s priepustkom.

Potom úzkokoľajka krížila cestu do Kuchyne, za cestou je v jej trase prašná cesta k násypke kameňolomu. V priestore pod lomom bola úvrať. Za úvraťou je už teleso železničky dobre zachované. Dostaneme sa k nemu po niekoľkých krokoch do svahu z miesta, kde sa k ceste pripojuje jednosmerná cesta od násypky. Na telese vo svahu je i jeden priepustok. Zakrátko opúšťa listnatý les a prechádza nad Pernekom otvoreným a zarasteným terénom. Tu je tiež prerušené starým lomom, o niečo ďalej sa na ne napojuje cesta so žltou turistickou značkou a pokračuje lesom.

Opakuje sa tak situácia z predchádzajúcej popisovanej úzkokoľajky, kde si i neznalí turisti môžu dopriať prechádzku po zaujímavom telese. Spočiatku sa príliš nelíši od obvyklej lesnej cesty, až na vyrovnané stúpanie a menšie zárezy. Neskôr sa ale krátko za sebou objavia dve opornej steny, prerušené celkom tromi priepustkami. Na vnútornej stene jedného z nich je vyrytý letopočet 1917. Teleso zarezané vysoko v úbočí zachádza do bočného údolia a prekonáva jej mohutným násypom. Podobná situácia sa opakuje zhruba o pol kilometra ďalej. Končí pri zbytkoch kamennej rampy pod starými štolami. Štoly boli trochu vyššie vo svahu, zrejme ich tiež spojovala úzkokoľajka, ktorej trasou by mohla byť vrstevnicová línia zarezaná v úbočí. Jaroslav Přibyl, Tulák 9/28. XI. 1998

rail.sk